za komentar, velmi potesil...

jasne, ze ta smrt nie je fyzicka, dokonca so mnou ani nesuvisi, lebo sa nerozchadzam a dufam, ze uz ani nebudem, kedze mam na vztah aj papier :D to by uz bola "ina" basnicka v pripade rozchodu...

ale dakujem za povzbudzujuce slova :)

Ahoj,
Skôr by som povedala, že zo skutočnosti bič neupletieš. Aspoň mám dobrý argument na realitofanatikov, tj. ľudí, ktorí mi tvrdia, aká je realita strašne super, zábavná, inšpiratívna, a že treba písať o nej. Nestotožňovala som sa s nimi, no nesnažila som sa to zámerne spraviť zlé, len aby videli. S myšlienkou na spracovanie tohto námetu som sa pohrávala už veľmi dlho.
Ale neboj sa, sci-fi pre mňa vždy bude to hlavné.

edit:

P.S.: Dôkazom, že bič sa aj z toho najväčšieho hovna upliesť dá, je moja diplomovka - bezkonkurenčne to najhoršie, čo kedy z môjho pera vzišlo. Že som svoje nulové výsledky obhájila na A pripisujem súhre paranormálnych javov a známky, že s UK to ide načisto dolu vodou.

  Našťastie my taoisti máme naštudovanú Klasickú knihu o dokonalej prázdnote :-) Takže nie je celkom pravda ani to, že by vo všetkých vzbudzovala hrôzu, pre taiostov je to aj určitý druh ideálu. Nie som si ale istý či okno po opici je správny spôsob ako sa k nej približovať :-)

Náhodou, príspevok sa volá "O Ceste k podstate", kde by podľa Teba patril viac, ako do sekcie "Cesty"?

V podstate ma vie vytočiť a dožrať ak niekto nevie, do akého chlievika patrí !

a naviac keď napíše dokonca tri príspevky do priečinka do ktorého nepatrí a tým vyhodí troch prispievateľov, ktorí tam patria! Nabudúce keď dáš príspevok do oddelenia ,,Kope vás múza", do toho oddelenia dám vzápätí osem príspevkov ( aj keď každý bude mať len tri slová, aby si hneď vypadol a uvidíš, ako je to !

Ja mám pocit, že to je asi fakt tvoj prvý prvý pokus? Lebo úprimne, čítal som od teba určite lepšie kúsky. Verše ako dôvod - pôvod, tomu moc nepridávajú

Nezvyknem niečo komentovať, ale zaujal ma názov, ktorý si žiada vysvetlenie z tvojej strany, lebo žiaľ nebol mnou pochopený... Akože ťažko sa mi čítala táto báseň a tak som si ju musela čítať viac krát (nečudo ja a moja disleksia :) Verše sú dosť tvrdo a rázne písané, ale to je len môj pocit , ktorý sa mi páči :)

a tento veršík je fakt dobrý:

"No ani zákruta

Netriafa nás do kúta."

...že mne ešte nenapadol :)

súhlasím. Len mám silné podozrenie, že Podstatu inak chápem a uchopujem. Určite však vyčnievam pod povrch (pekne som to napísala:).

Trochu ma irituje množstvo silných slov v tomto texte, napríklad slov ako musí. Slovo musí nemusím... (takto moderne sa teraz píše, ak mi je niečo proti srsti, že?). A ešte slovo snažiť sa ide mimo mňa.

Nesnažme sa. Neprikazujme si. Rozhodnime sa a robme.

Niečo také osobné a smutné... Sama som sa zamyslela nad mojim rozchodom.

Veľmi pekná báseň, ale napriek poslednému veršu si nemyslím, že táto smrť je fyzická. Je to (čiste podľa mňa) skôr psychického pôvodu. Štvrté štádium rozchodu je veľmi podobné syndrómu vyhorenia alebo trúchleniu za milovanou osobou. 

Reflexná lyrika je dôkazom toho, že život sám píše najzaujímavejšie príbehy.

Autorke: Ak si sa s niekým rozišla, nie mi ťa ľúto. Každý človek si tým aspoň raz za život prejde. Nezúfaj, máš pred sebou už len posledné štádium :) Ďakuj (ťažkej) minulosti za skvelú budúcnosť! :)

Carpe diem, Ja 

Ahoj,

ja, keďže som tvoj skalný, trpezlivo čítam kapitolu za kapitolou, že či náhodou... ale nič. Jackie je stále v tom hroznom bludnom kruhu, čo ma dosť irituje... Štýl máš pekný, ale ako sa vraví, z ho... (= zlého námetu), bič neupletieš.

Takže rýchlo dokončiť a šup-šup naspäť do sci-fi! ;)