Najnovšie komentáre
... ja som zas čítal Bibliu, tam sa tvrdí, že vraj po smrti sú 3 alternatívy - nebo, peklo, očistec a šlus, o nijakom prevteľovaní ani slovo.
... tiež som čítal eskymácke mýty a tam vraj človek po smrti odíde do krajiny plnej zvere a tam do aleluja môže naďalej zabíjať zver (asi jej je nekonečné množstvo, príp. sa replikuje, alebo čo)... musí to byť smrteľná nuda...
... v inej svätej knihe vraj pravoverní môžu v nebi do nekonečna obcovať s pannami - musí to tiež byť smrteľná nuda...
V ďalších 8.562 knihách sa spomína "kolobeh duší", akási recyklácia v kozmickom meradle (čo je samo osebe smiešne, pretože Zem je len nepatrné zrnko piesku medzi vesmírnou hmotou - prečo by nekonečná Vesmíra inteligencia či Boh, (volajme to, ako chceme), venoval toľko starostlivosti nejakým nepatrným baktériám (zv. homo sapiens), čo sa na tomto zrnku piesku vyliahli, a ktorých existencia trvá z hľadiska existencie vesmíru načisto nepatrný zlomok času. Dokonca podľa jednej svätej knihy Boh v jednom takomto bakteriálnom kmeni "našiel zaľúbenie". Zábavné je, že tú knihu napísal, div sa svete, práve ten výnimočný kmeň - diktoval im ju Boh, samozrejme, ako ináč).
Skrátka, čítať knihy rôznych náboženstiev je doslova kráľovská zábava, človek nevie či sa má smiať alebo krútiť hlavou nad tým, čo všeličo sú ľudia schopní povymýšľať, a potom to často i násilím presadzovať ako nemennú pravdu.
Slovíčko vraj bude asi kľúčom ku všetkým náboženstvám na svete - je ich pritom niekoľko tisíc! Odvolávať sa vo filozofických debatách na nejaké "vrajknihy" je veľmi pochybná taktika. (U mňa vzbudzuje väčšinou pobavený úsmev.)
(Z Tvojho posledného odseku však mám dojem, že máš podobný zmysel pre iróniu ako ja, a teda sa nad tou "vrajknihou" s hrôzostrašným názvom, občas tiež pobavene usmievaš. Ale pozor - po smrti nás možno všetkých prejde smiech. Budem sa snažiť, vám živým, odtiaľ podať správu, ako to je; ak ma nepredbehne Jackie v 58. kapitole :-).
Ok vzhľadom na postupné pridávanie som tento detail už zrejme zabudol. Ako matematik ale musím skonštatovať, že ateizmus a posmrtná existencia sa nevylučujú. Ateista akurát neverí v nejaké božské všemocné entity.
Iste, keď to je v rovine neznesiteľného zúfalstva(bolesti) bez šance na zlepšenie, tak sa to ešte dá pochopiť, veď som i spomínal eutanáziu. V tom prípade to ale už je v rovine "chcem umrieť" a nie "nechcem umrieť". Pokiaľ to je v rovine "nechcem umrieť" tak zrejme ešte verím/dúfam v možné zlepšenie.
Vrámci prevencie a prípravy na rôzne posmrtné alternatívy som si prečítal Tibetskú knihu mŕtvych. Pravda len preklad, snáď to majú správne :-)
Pre tých čo to zanedbali sa to dá dohnať aj po smrti. Duša sa vraj obvykle pár dní zdržuje pri tele, tak sa má mŕtvemu z tej knihy pár dní po smrti čítať, aby vedel čo a ako. Z toho som usúdil, že duša má sluch, ledaže by Indovia dobre odčítavali z pier :-)
Jackie spomenula (myslím, že dokonca niekoľkokrát), že je ateistka, takže zrejme verí posmrtnej ničote. K téme posmrtnej ničoty sa ale v ďalších kapitolách ešte dostane.
Keď nechceš umrieť a aj tak umrieš, po smrti Ti to zlé rozhodnutie už nevadí, čím sa smrť líši od absolútnej väčšiny iných zlých rozhodnutí. To, že treba žiť, je názor toho, kto sa v živote neocitol ani na prahu takého neznesiteľného zúfalstva. Treba skúšať ďalej – načo? Aká je šanca, že sa to zlepší? Je vôbec taká šanca? Myslím v realite, nie v knihách, ktoré sú plné preúžasných a „vysoko pravdepodobných“ záchran svojich hrdinov.
Našťastie karmické prevtelovanie sa dá silou vôle ovplyvniť :-) I keď Jackie asi nevie ako...
Z môjho pohľadu súhlasím, že po smrti nie je nič. Ale väčšina ľudí si to nemyslí (resp. aspoň to tak tvrdí). Neviem do ktorej skupiny sa radí Jackie, ale ak má byť po smrti niečo, niet na základe čoho usudzovať, že to bude lepšie, zvlášť ak sa všetko vždy vyvíja k horšiemu :-)
Ale nesúhlasím že v takom prípade treba umrieť. Je tam totiž aj to "nechcem umrieť". Tá voľba teda dobrovoľne musí prísť až vtedy, keď je to definitívne "chcem umrieť, nechcem žiť". Pokiaľ sa to dá čo len trocha vydržať, hoc s vypätím všetkých síl, treba to skúsiť ďalej, to je môj názor.
ono je to dosť sporné s tým ohováraním... keby sa to bralo nejak striktne, tak by taký shooty už asi musel sedieť v base :D akože podľa mňa je úplne scestné, aby za "ohováranie" alebo jednoducho len robenie si srandy z niekoho hrozil trest odňatia slobody.. už len akokoľvek kriminalizovať takéto správanie je nezmysel.. za uvedenie nepravdivých údajov by mala byť tak maximálne povinnosť sa verejne ospravedlniť. Aj to dokazovanie, čo je pravda a čo nie je zložité.. ak je o niekom napríklad všeobecne známe, že je zlodej avšak nebol právoplatne odsúdený, ťažko ho možno za zlodeja označiť :P
A inak, § 206 je Opustenie dieťaťa :D ..asi máš nejaký starý Trestný zákon :)
Ahoj Adhara,
prešla som to len zbežne, nie je to zlé, ale mne osobne tam niečo chýba, nejaký ten moment , možno ,,prekvapenia?" ...taký neviem to presne definovať, myslím, že v iných prípadoch by som povedala iskra, ale tu niečo, žeby mi to vybilo oči alebo tak nejak. To len tak narýchlo, ibaže je to denník takže gradácia je postupná a časom sa niečo objaví. A keďže všetky kap., nestíham čítať myslím, že v niektorej tvojej predošlej kapitole sa to aj vyskytlo, ten moment o ktorom vravím. Možno mi ich tu viac chýba. Potom mi to pripadá ako taký suchý stav popisu myšlienok, ale to len k tejto kapitole. Ale sa mi páči, že k záveru to graduje do takej filozofickej tématiky o vedomí a existencii...Keby to k tomu tiahlo tak by sa mi to isto iste páčilo :)