Najnovšie komentáre
Najprv som nechápal nač s takým drobcom chodiť do zoo, keď z toho evidentne ešte nič nemôže mať.. ty si nám ukázala, že z toho niečo mať môže a nielen to, dokonca to aj okomentuje súvislou vetou, čo by som fakt neveril, že je vôbec možné v takom veku :)
Celkom zaujímavo si tento príbeh podala, trochu moc hovorovo, ale ok, veď je to rozprávanie.. Veru, deti sú vnímavé, niektoré až priveľmi, preto je zrejme výchova do 3 rokov najdôležitejšia, dieťa si z tohto obdobia asi vezme najviac.
V poslednom odstavci sa ti tam viac krát za sebou opakuje "viete, neviete", to by som možno nejak pozmenil.
Maj sa a nech to malému "kecá"! :)
Dík za objasnenie toho faux pas. aj mne sa to raz stalo, ale našťastie v krátkom útvare a hneď o pár riadkov nato som si uvedomila, že mi to tam chýba a vo worde som proste dala späť a bolo to nazad :D
Ja viem, že to nie je príkaz. Brala som to skôr ako návod alebo radu alebo ešte úvahu spojenú s niečím z toho :D
Ak sa ale môžem opýtať, čo robíš ty? Prerábaš alebo neprerábaš? :)
Vďaka za odpoveď. Papá, Ja
Ak nechceš, nemusíš robiť nič – to nie je príkaz. :-)
Fenomén prerábania sa týka prevažne románových diel (preto sa v texte spomína kniha), ktoré u čitateľov a vydavateľov nemali úspech.
Na ostatné otázky neviem odpovedať, ako píšem aj v článku, názory sa rôznia a skúsenosti mi zatiaľ cestu neukázali. Len som chcela otvoriť diskusiu na túto tému. Iba to faux pas, s tým mám skúsenosť. Neraz sa mi stalo, že som pri prerábke narazila na nejakú čudnú či zdanlivo zbytočnú informáciu a tak som ju vyškrtla. Potom som ale neskôr zistila, že bola dôležitá pre dej, len som na to zabudla... hups. Takže v snahe vylepšiť štylistiku som pokazila dej, čo je z hľadiska celej knihy zhoršenie. Ešteže som si to všimla. Ale ktovie, v koľkých prípadoch som si to nevšimla. :-)
Inak, takéto prešľapy robia aj knižní redaktori – vyškrtnú niečo, čo sa im nepáči a vôbec si neuvedomia, že to tam má svoj účel. :-( A to už je oveľa horšie.
som kompletne zmetená.
Teraz akože čo mám robiť? :D Prerábať? Neprerábať?
Ako spoznám, či sa ako autor zlepšujem alebo zhoršujem? Čo je podľa teba to faux pas, čo si autor môže privodiť? Kedy prestať? Či vôbec nezačať?? Dostávaš ma do prekérnej situácie...
Som mimo :D
chápem, úplne chápem čo hovoríš. a začnem od konca. vravievala som, že nemám rada poéziu, resp. že si myslím, že ju neviem písať. Dôvod je presne ten, ktorý si tak detailne opísal. mojim básňam celkom nerozumiem ani ja. teda nie nerozumiem. u mňa majú zmysel, ale nie slovný. skôr pocitový. proste pospájam slová do zvláštnych konštrukcií, ktoré vydávajú akýsi "dych" alebo emóciu. niečo ako keď cinkneš nožíkom o tanier a vznikne zvuková vlna. a o ten zvuk ide. nie o to, akou technikou som buchla nožíkom po tanieri.
ja osobne to považujem za hendikep, nie za nijakú genialitu, pretože som vždy mala problém dávať príspevkom "formu". sú to len také obrázky. konkrétne tento hovorí o nie celkom šťastnom milovaní :) ale neviem ti to pretlmočiť slovami. to je asi vše :) ďakujem krásne za zastavenie a za odozvu :)
Podľa mňa reč a verš idú k sebe perfektne.. pravda, nie je to zrovna dokonalý rým.. a možno práve tá nedokonalosť z nich robí pekný pár :)
Prvá strofa ma úplne zarezala (akože ma dostala, som myslel :D).. ešte že dnes prišiel aj ten lejak :)
Pobavilo ma i ako si vzal na milosť voľný verš a ešte sa o tom i výslovne zmienil.. trochu to odľahčilo hustú atmosféru.. asi ako keď vo filme niekto povie, že je to len film.. je na to i nejaký výraz.. asi mi teraz nenapadne, nejak sa mi zmenšuje slovná zásoba (drogy sú zlé :D).
Celkovo vzaté – opäť si nesklamal, ešte i prekvapil uvoľnenou štruktúrou básne.
Takže nám hlavne neprestaň kvitnúť :)
Väčšinou zvyknem komentovať príspevky ostatných, aspoň nejaký ten svoj skromný názor alebo postreh napísať.. v prípade že úplne nerozumiem, možno i trochu fabulovať.. u tohto diela sa asi fakt priznám, že nemám žiadny názor. Je to také zložito jednoduché.. niektoré jednotlivosti ma zaujali ako napríklad, že hodiny tikajú myšlienky či zadýchané póry postele ale ako celok to nechápem, nedokážem k tomu zaujať postoj, nemám k tomu vzťah – a to ma desí, zároveň aj priťahuje ako k niečomu tajomnému, nepoznanému. Alebo si možno proste len poskladala pár zdanlivo nesúrodých slov náhodne k sebe a toto vzniklo... to je také úskalie modernej poézie, že úplne rúca hranice akejsi "objektívnej" estetičnosti, a teda je obtiažne posúdiť, či je autor génius alebo púhy "dadaista" (v hanlivom slova zmysle, ako to Gino rád používa :D) Rád by som sa teda dozvedel, či tvoja báseň (básne) má zmysel i ako celok alebo je len sledom jednotlivostí, za sebou idúcich pochodov tvojej mysle (čo vôbec nemusí byť na škodu).
Inak to sa mi len zdá, alebo si raz napísala, niečo v tom zmysle, že nemáš rada poéziu? ;)
ta moja ma dnes takto trosku kopla ked som dlazku umyvala a rozmyslala...no predstav si to :D
dakujem za mile slova !
Ok, dík za vysvetlenie. Teraz už budem snáď aspoň trochu vedieť, ako tie tvoje diela uchopiť. Nejde o význam ale o obrazy, ktoré to v nás vytvorí - to mi pripomína toho "exota" Rimbauda :)