Aj po prekročení dekády práce s deťmi, žiakmi, či študentami neustále premýšľam, akým učiteľom som… akým by som chcel byť… alebo akým by som mal byť a… Prečo?
Nie je to kratochvíľa, ani utápanie sa, ani bezuzdné filozofovanie, ale dôležitý pohľad do zrkadla a hľadanie správneho smeru na ceste. A…
Milí moji blogeri, známi i neznámi :-D S nadšením Vám chcem oznámiť, že po mnohých rokoch čakania mi vyšla ďalšia knižka - LEGENDY LEOPARDIE. Mnohí ste sa mohli s jej príbehom zoznámiť práve tu na blogu vydavateľstva Enigma, kde som niektoré kapitoly uverejnil na zdieľanom profile "Šimon Uriel",…
Slnečné srdcia znenazdajky navštívila noc.Dych je tak hlasitý, však sám hlas mĺkvy.Nečakal som... Ťa.Myslíš niekedy na spevy hviezd?Ja nemôžem zabudnúť na chvíľu ich prvého tónu.Pripomína mi Lásku.Rozkvital som totiž v chladnej noci.Semä vrúcnych odrazených lúčov,vsadené do kovovej zeme.V noci ako…
Fidlikanie nočných cvrčkov,mi rozjatrilo v hlave...zážitky z dávneho dávna,keď v srdci nosil som ťa stále. Že desaťročia blednú...myslel som si tiež.Z mŕtvych vzťahov vznikla hrádza.Prestávam rozumieť však časua vlastná pamäť ma zrádza. Už nie je verná...nebola nikdy ako každá.Keď čítam medzi…
„Naša škola je ako vesmír. Ponárame sa do nekonečna možností a tém, pretože keď sa nám zdá, že sme objavili nejakú hranicu, znenazdajky sa zjavia nápady a poznanie, ktoré ju prekročí a objaví novú v diaľke.
Nemáme teda hranice, ale schody, po ktorých stúpame. Občas je to v tej našej škole ako v…
... do kože vypálil cestičky lásky ...Nech znova miluje! Nech miluje!Hviezdy sa schovali, prihlboko do jej zreníc.... ich svetlo je láska...Búrka už zúri a ona očami prší nože ...Nech znova miluje! Nech miluje!Kiež smútok jej ustane!Bože odpusti! Veď zraniť sa môže.Kiežby radšej sa zlomila tak, ako…
Otče je mi zima a Ty sa pozeráš, ako mriem. Otče je mi zimapomaly odchádzam, už to viem. Otče je mi zima a Ty si nečinný a mňa to škrie. Otče, koho je to vina?Srdce mi zovrel silný kŕč. Pane obetúvaš syna.Krv za krv...Však v ľuďoch koluje hnus a žlč. Otče, chvíľa iná...duch telo opustil, už blúdi…
Čo ak nejestvuje žiadna voľba? Čo ak ilúziou je každý smer? Čo ak sme iní? Inertní, uzavreté sústavy v uzavretých sústavách... A nik sa vskutku neopýta, kam sa to vôbec rútime.Tak kam?Vravíš, že svet je krásny?! Tak prečo zaťahuješ žalúzie, keď svieti slnko? Tak prečo tasíš dáždnik, keď prší?…
Opojný pocit chvenia, mizne z tela v chvíli pokoja.Temer hnev všetok ustal a žilami prúdi pokora.Dotkni sa ma spoza srdca!Ja budem smelší razom hneď.Nik iný to nedokáže,Ty mi však krútiš celý svet.Toľko slov sa v mysli zlieva...Človek mlčí, človek sa mení v zviera.Žiadny pokoj veky nevydrží,…
Najdrahší Lévi, opäť Ti píšem, akoby sa moja duša nemala komu zveriť. Hoci známych mám až hanba, ten priateľ v Tebe mi stále chýba.Ale dnes nechcem smútiť za minulým, píšem preto, že život ma začal opäť lákať. Odhalil pestrosť a sladkosť svojich zákutí a vábi ma kamsi... Vlastne ani neviem, či ma…
Comments
Pridať nový komentár
po dlhsom case nieco, co sa mi zapacilo na prve precitanie...
mam malicke vyhrady k poslednemu versu, lebo jeho zaciatok vo mne pokazil ten dojem akejsi "vznesenejsej" formy co sprevadzala basen od zaciatku...
aj sa mi zdala jasna, takze si k tomu gratulujem ;) samozrejme skutocne vysvetlenie a moje chapanie nemusia byt rovnake...no hlavne ze sa pacilo, no nie ? :)
nech ta muza neopusta dusko!!!!
Tvoja báseň vo mne vyvolala zvláštne spomienky plné úsmevu i sĺz, jednoducho silné emócie. A myslím, že to by mal byť výsledný efekt poézie, ktorú píšeš. Mnoho ľudí poézii nerozumie. Ale myslím, že táto báseň je písaná ľahko a vznešene a zároveň krásnou jednoduchosťou, ktorej každý porozumie. Takže v konečnom dôsledku je úžasná a ja som v nej našla samu seba.:) Výborne, len tak ďalej.
Jasmine Sylva
Myslím že môže byť
Dakujem pekne Deni...
Trosku klasiky a pocitov staronovych v staronovom style obcas nezaskodi.
A som rad ze sa ti pacilo.
Ten posledny vers bolo zamerne narusenie struktury, aby to cele vyznelo. :)
Tak nech pri tebe stoja muzy, v tvorbe i zivote! ;)
hm... co viac som si mohol priat.
Ono je to cele v tragikomickom duchu a presne to co opisujes, som sa do toho snazil aj vlozit.
Spomienky plne usmevu a nevyplakanych slz, a mozno niekedy aj vyplakanych. Mozno sa to niekomu zazdalo ako skrotenie myslienky a emocii tou strukturou, ale tvoj komentar mi ukazal, ze predsa len je to jasne a zrozumitelne.
A ze su stale ludia, ktory v spravnej chvili veciam spravne rozumeju. :)
Takze velmi si tento tvoj komentar cenim, a tiez teba ako citatelku.
S pozdravom
Dušan Damián.