Autorka: Katka Kořínková
Martina hlavou narazila do operadla sedadla. Prebrala sa a poobzerala. ž boli v dedine. Potešila sa. Viezla sa v aute už hodinu. Konečne zastali pred tetiným domom. Vzala si kufor a vystúpila.
,,Si si istá, že to zvládneš? Nemali by sme ísť s tebou?", spýtala sa…
- Obsah zmazaný autorom -
„Som hriešnica. Áno, som proste mrcha, ktorá má rada chlapov... viac ako seba. A ešte mám rada publikum, potlesk, obdiv a slávu! No najviac zo všetkého, i keď sa to zdá nemožné, milujem Braňa...
Už len to meno! Stačí, aby som ho vyslovila... nie, vlastne ho nemusím ani vyslovovať, stačí si…
Keď kvapka po kvapkemi na tvár padla z nebaboli prestávky prikrátkeosud mi opäť privial teba po týždňoch plných páľava prahnúceho suchadáždik šantivý mnou mávala tešil môjho ducha úsmev tvoj viac by mi dalkeď dážď začal zrazu bodaťnáš rozchod veľa nám vzalchtiac-nechtiac...hm... rozhodol som sa…