Autorka: Katka Kořínková

   Martina hlavou narazila do operadla sedadla. Prebrala sa a poobzerala. ž boli v dedine. Potešila sa. Viezla sa v aute už hodinu. Konečne zastali pred tetiným domom. Vzala si kufor a vystúpila.

   ,,Si si istá, že to zvládneš? Nemali by sme ísť s tebou?", spýtala sa jej opatrne mama.

   ,,Bože,veď už nie je malé decko, tie tri kroky spraví aj sama!", zahundral otec.

   ,,Nezabudni zavolať!", dodala mama.

   Martina len prikivovala a keď auto naštartovalo, zamávala im. Potom sa otočila a prešla k bránke. Odomkla a s kufrom sa vteperila do dvora. Kráčala po chodníku ku schodom. Tetin dom bol postavený tak, aby na prízemí bol pivnica a hore sa bývalo. Martina sa postavila na prvý schod a vtedy sa dvere otvorili a po schodoch k nej zbehla teta Sára.

   ,,Tak už si tu, výborne! Ukáž, daj sem ten kufor, vyzeráš s ním ako Harry Potter!", privítala ju.

   Obidve chytili kufor a vyniesli ho po schodoch. V šatni Sára zakričala do chodby:

   ,,Samo, Maťa je tu!"

   Z jedných dverí sa ozvalo slabé hundranie.

   ,,Budeš spať so Samom, choď za ním. A odkáž mu, že ak sa neodlepí od toho počítača, vytiahnem ho zo zásuvky!" zamrmlala Sára.

   Martina zamierila k dverám. Hneď prvé, čo ju prinútilo zastaviť, bola tabulka Nevzdelancom zákaz!!! nápadne nalepená na dverách. Nebola si istá, či podľa neho patrí medzi vzdelancov. Ale nadýchla sa a vošla dnu.   

   Okamžite zastala. Jeho izba jej pripomínala knižnicu a študovňu spolu. Závesy mal zatiahnuté, takže tam bolo šero. Mal tam celú kopu kníh, niektoré v knižnici, iné v knižniciach. Pri okne stál ďalekohľad, po stenách a skriniach plagáty s rôznymi rovnicami a mottami od slávnych ľudí. Na nočnom stolíku mal malú slnečnú sústavu. Samo, jej ,,drahý" bratranec, sedel za počítačom v rohu miesnosti. Zdalo sa, že ju vôbec nezaregistroval. Podišla k nemu a nazrela mu cez plece na monitor.

   ,,S kým to chatuješ?", spýtala sa so záujmom.

   Nadskočil a rýchlo zvrel všetky okná na monitore. Obrátil sa k nej a tvár mal zúrivú

   ,,Odpál, toto je moja izba!", skríkol jej o tváre.

   ,,Vďaka za privítanie.", zafrflala Martina a sadla si na jeho posteľ. ,,Iba pre tvoju informáciu, celé prázdniny tu s tebou budem žiť!"

   ,,Pokúsim sa prežiť.", zareagoval.

   ,,Teta Sára ti odkazuje, že máš odísť od..."

   ,,Fajn, fajn, nezblázni sa!", zavrčal a podišiel ku knižnici. Vytiahol jednu knihu a podal jej ju. ,,Pravidlá slušného správania, hodili by sa ti."

   ,,Dobrý nápad, chlapci majú prednosť.", vyhŕkla a vybehla z miestnosti.

                                                ***

   ,,Samuel, okamžite sem poď, lebo už v živote nedostaneš jedlo!", kričala teta Sára z jedálne do chodby. ,,A to hneď!"

   Martina sedela za stolom a v duchu sa zabávala. Sama bolo zrejme veľmi ťažké dostať z jeho izby. Na jej prekvapenie však Samo vošiel do jedálne a sadol si za stôl.

   ,,No vidíš, že to ide!", zvolala víťazoslávne Sára. Martina mala čo robiť, aby nevybuchla od smiechu. Samo sa na ňu zamračil a pod stolom kopol. Martina mu to bez váhania vrátila. Sára si nič nevšimla.

   ,,Strýko Peter sa vráti večer, dobre?", povedala.

   ,,Jasné!", zvolala Martina a znova Sama kopla. Samo sa pozrel na Sáru a ozval sa:

   ,,Naozaj s ňou musím spať? Nemohla by..."

   Sára po ňom vrhla varovný pohľad a Samo zmĺkol.