- Obsah zmazaný autorom - 
 
„Som hriešnica. Áno, som proste mrcha, ktorá má rada chlapov... viac ako seba. A ešte mám rada publikum, potlesk, obdiv a slávu! No najviac zo všetkého, i keď sa to zdá nemožné, milujem Braňa... 
Už len to meno! Stačí, aby som ho vyslovila... nie, vlastne ho nemusím ani vyslovovať, stačí si…
Keď kvapka po kvapkemi na tvár padla z nebaboli prestávky prikrátkeosud mi opäť privial teba po týždňoch plných páľava prahnúceho suchadáždik šantivý mnou mávala tešil môjho ducha úsmev tvoj viac by mi dalkeď dážď začal zrazu bodaťnáš rozchod veľa nám vzalchtiac-nechtiac...hm... rozhodol som sa…
1. deň - poobede
Kráčam. So svojím vlastným tichom. Nie po ulici, ako sa sluší a malo by sa. Idem krížom cez pole, kde sa niekedy vrany rady prechádzajú a pozorujú nás, ľudí. Nie je to pokojná chôdza. Nedá sa nemyslieť na ďalší stratený deň, ktorému kráčam v ústrety, akoby to môjmu telu bolo jedno…