Moja hudba, môj štýl,
Môj jazyk, moje ústa,
Tvoj smer sa do mňa vryl,
Moja perníková nevesta.
Moja duša, môj skromný hrad,
Moja chôdza, môj cit,
Môj sluha i môj kat,
Chcú s tebou okamihy precítiť.
Moja drsnosť i sladkosť moja,
Chcú, aby sme boli dvaja.
I môj strach a posadnutosť k neresti,
Ach...čo…
Búrka sa vracia.Otec šiel podvečer do mesta, a ešte sa nevrátil. Izbu na okamih zapálilo modrasté svetlo a so vzdialeným dunením poslalo na okno nesmelý dotyk dažďa. Kvapky prekvapene stiekli po skle.No už o chvíľu rozklepotali parapet; nie po jednom a tichúčko, ako na začiatku, ale nepretržite…
- Tomáš, Tomáško!Malý šesťročný blonďáčik s priezračnými modrými očami, anjelskou tvárou a odzbrojujúcim úsmevom kľačí na zemi. Chodiť nechce. Oveľa radšej má kolená. Veľmi vážne berie do rúk najrôznejšie predmety a roztáča ich. Napríklad krúžok. Čím dlhšie a rýchlejšie sa točí, tým viac sa…
Dážď v podobe klavíra ma pomaly hojdá v kolíske Chopinových melodií. Sivá melancholia mi odkrýva svoj závoj a akosi nenápadne sa mi vtiera do myšlienok, do srdca, tela a slz. Jemný zvuk kláves sa ku mne prihovára, molové melodie zhasínajú svetlo v celej izbe a ja celkom bez pohnutia sedím na…