bola to hra alebo skôr otázka úcty (až do smrti) že je tak blízko sme nemali ako tušiť krúžila okolo ako nenásytný sup a vlievala sa ti do pľúc vtedy sa to ešte volalo chrípka a liečili ťa čajom a citrónom zlovestný kašeľ bez krvavej vreckovky na ústach a v júni ťa zobrali tam, kde je všetko…
Chcem ísť tam ,kde rád chodievam ,kde pôdu pod nohami stále mám ,kde myšlienkam sa nestrácam . Kde ma to len ťahá ? Tam , kde myšlienka moja nahá ,nemá odvahu za mnou ísť ,kde ľudia nestarajú sa o mna .Tam , kde môžem týmto myšlienkam predísť.
A už je to tu ! Teraz ,...kedy to je najvhodnejšie .Prichádzaš ... na chrbte mám mráz.Poď bližšie ! Chcem cítiť dotyk ,chcem vidieť tvoju tvár , chcem počuť hlasu tvojho nôty a nie okolitých chmár . Chcem držať tvoju ruku ,vidieť tvoju usmievavú tvár ....akoby sme boli spolu .tvoj úsmev života…
Tam,kde všetko stráca sa v diaľ,tam,kde necítim viac svoj žiaľ,tam, kde najlepšie mi je v poslednom čase,tam,kde najbližšie som pri tvojom hlase,tam, kde netrápia ma hriechy sveta,tam cítim sa, sťa by lietam.