Cítim ťa ignorovať,vidím tvoje oči odbočujú.Nemôžem tu bez teba stáť,moje oči slzy znova majú. Jeden list ,možno ťa prekvapí.Prečo už nič nepovieš ? Prečo aj mňa niečo také netrápi ? Prečo o mne nič nevieš ?! Jeden jediný rozhovor .Bol a už nebude .Ja len viem že ty si môj,a ja zaradená som v inom…
Úsmev za jedno ráno, skrvavený máj, sme ešte príliš malí nato, aby sme si vymysleli vlastný raj.Skryli sme sa za lístie,až tam, niekde ďaleko,tvoje i moje, áno, dostaneme späť za peklo.
Som ako dážď,bez neba tu ma máš,v poznanom neznáma,v neznámom poznaná,tak čo to znamená,som kvapka bez mena. Si ako ten,čo kradne môj sen,vo všetkých výčitkách,predsudkoch, poznaniach,som ja tá neznáma.
Ktosi múdry raz povedal, že život je ako omaľovánka. Ibaže nemáte gumu.Ja chcem doplniť, že to je síce pravda, ale preto, že to je tak, ešte nemáme dôvod robiť si ho čierno - bielym. Omaľovánky majú byť pestré. Nesnažte sa za každú cenu nezachádzať za okraje, niekedy to môže byť zaujímavé. Maľujte…