Ako môžeme niečo vydávať za neoblomný fakt. Aký vzpupnosti a pýchy akt. V kolobehu zázraku prírody, kde sme denne svedkami zmien a obrody. Nekonečného života vývoja, a mi nevieme, ani čo v našich telách sa odvíja. V moci vesmíru a jeho nekonečných zmien, sme otroci našich cien. Tá falošná istota,…
Vták slobodne lieta nad našimi hlavami. V tých hlavách máme, samé problémy, V našich srdciach tiež slobodne lieta vták. Tak sa treba srdca držať, a myšlienky v hlave opustiť a tak nechať.
Verím v život. Verím v radosť. Verím v lásku. Verím v súcit. Verím v šťastie. To ostatné strach, hnev a nenávisť, nám iba v hlave rastie. Keď nebudeme zalievať túto burinu sváru, náš život bude taký, aký nemá páru.
Nenávisť ovládla ľudí. Mňa osobne to dosť mrzí Uverili objektívnej realite, tej z modrých javísk domácich, amfiteátrov, ktorá pôsobí celkom skryte. Pomaly sa vkráda do hláv ľudí, ich srdce stále viac a viac studí. Ako by povedal Hans Christian Andersen, pomôže slza, a skončí sa zlý sen. Ale zadrž…
Ako papierový motýľ zhorel nad života plameňom. Ten čo chcel svoju pravdu brániť kameňom. Pravda je iba na vec pohľad, iba názor. Nie je to zaručený poklad. Preto treba dať pozor, čo srdce nám vraví, aby sme neboli príliš dravý. A v živote ostali hraví. S láskou bez bázne a strachu, neskončili…
Dnes test ukáže či nie som hrozba pre spoločnosť našu. Či môžem si v kaviarni zjesť ovsenú kašu. Divná doba keď slovo negatívny prináša pozitívne správy, ale čo už, hurá som zdravý. Nečudo, však telo je mojím chrámom, ale aj tak nemôžem posedieť v kaviarni, s očkovaným pánom.
Rozhovory s mojím srdcom, sú vždy o niečom vrúcnom . reč ktorej rozumie, súcit, vďaka, láska, ocenenie na všetko opýtané odpovie. Ten dialóg je ako pohladenie. čim hlbšie je naše rozjímanie, rozpínam sa do priestoru a času, keď naslúcham svojho srdca hlasu.
Čo dnes znamená byt človekom, keď význam toho slova sa vytráca, a v bytí odvekom sa ľudskosť k nám nevracia. Nie je to tak dávno, na môj veru, boli sme takmer bratom, jeden druhému. Dnes v úzkosti a strachu zbabelom, sme si ako Kain s Ábelom. Nechajme splanúť svetlo v nás, počúvajme spločného…
„Musím to stihnúť! Musím to stihnúť! Musím...“ mladý, asi dvadsaťročný, muž si horúčkovito opakoval slová, ktoré ho nielen poháňali vpred, ale i dodávali odvahu.Pred pár dňami ho navštívil neznámy starší muž s rovnako uviazanou šatkou okolo krku a podobne rozstrapatenou šticou, hoci už bielošedivou…
„Vstávaj preboha! Chceš celý život vstávať na obed?!“ okríkla ma cez pootvorené dvere mama.„Aj Churchill vstával na obed,“ odvetil som rozospatým hlasom.„Ale porazil pri tom Hitlera. Ty máš problém ošúpať si mandarínku,“ pokračovala, načo som sa len apaticky prehodil na druhý bok. Hoci bolo už…
Autor Pavol Chrapáň Cítim vôňu lásky,povetrím sa vznáša,zanecháva stopyv srdci,je,tak krásna. Skrýva sav piesňachi v poézii,svoje miesto má,v tých krásnych srdciach,už naveky. Láska je krásna,keď príde jej čas,láska,tak nežná,je v každomz nás. Láska v náspretrváva,nikdy sanestratí,pohltená je ňou…
Hudba, ta je mi liekom i radosťou, ak z nej však úspech chcem ťažiť, stáva sa mi starosťou. Sklamanie viem často zažiť, ak nevyviera zo mňa ako čistý prameň, ale je strojená a sleduje sebecký zámer, stáva sa z nej ťažký kameň. Preto, pre uchovanie radostného stavu musím utíšiť ega svojho vravu.…
Otvorím bránu a ako prvý zazriem kožúšok relaxačne rozprestretý na vyhriatom betóne.„Ahoj Hitchcock,“ pozdravím kocúra.Strakatá hlava sa okamžite zodvihne a vylúdi zachrípnutý pozdrav: „Mrrrjau!“Stuhnuté telíčko absolvuje krátky strečing a už mieri ku mne. Je to maznák. Obtiera sa mi o nohu a…
Prvý krát sme sa stretli – pamätám si to presne – pred predajňou matracov v nákupnom centre Mlyn, na Štefánikovej. Zobral som si kvôli tomu voľno. Pár týždňov predtým som totiž s červeným diplomom dokončil magisterské štúdium filozofie a zamestnal som sa hneď na druhý deň. Od začiatku som vedel, že…
Pridať nový komentár