Ako môžeme niečo vydávať za neoblomný fakt. Aký vzpupnosti a pýchy akt. V kolobehu zázraku prírody, kde sme denne svedkami zmien a obrody. Nekonečného života vývoja, a mi nevieme, ani čo v našich telách sa odvíja. V moci vesmíru a jeho nekonečných zmien, sme otroci našich cien. Tá falošná istota,…
Vták slobodne lieta nad našimi hlavami. V tých hlavách máme, samé problémy, V našich srdciach tiež slobodne lieta vták. Tak sa treba srdca držať, a myšlienky v hlave opustiť a tak nechať.
Verím v život. Verím v radosť. Verím v lásku. Verím v súcit. Verím v šťastie. To ostatné strach, hnev a nenávisť, nám iba v hlave rastie. Keď nebudeme zalievať túto burinu sváru, náš život bude taký, aký nemá páru.
Nenávisť ovládla ľudí. Mňa osobne to dosť mrzí Uverili objektívnej realite, tej z modrých javísk domácich, amfiteátrov, ktorá pôsobí celkom skryte. Pomaly sa vkráda do hláv ľudí, ich srdce stále viac a viac studí. Ako by povedal Hans Christian Andersen, pomôže slza, a skončí sa zlý sen. Ale zadrž…
Ako papierový motýľ zhorel nad života plameňom. Ten čo chcel svoju pravdu brániť kameňom. Pravda je iba na vec pohľad, iba názor. Nie je to zaručený poklad. Preto treba dať pozor, čo srdce nám vraví, aby sme neboli príliš dravý. A v živote ostali hraví. S láskou bez bázne a strachu, neskončili…
Dnes test ukáže či nie som hrozba pre spoločnosť našu. Či môžem si v kaviarni zjesť ovsenú kašu. Divná doba keď slovo negatívny prináša pozitívne správy, ale čo už, hurá som zdravý. Nečudo, však telo je mojím chrámom, ale aj tak nemôžem posedieť v kaviarni, s očkovaným pánom.
Rozhovory s mojím srdcom, sú vždy o niečom vrúcnom . reč ktorej rozumie, súcit, vďaka, láska, ocenenie na všetko opýtané odpovie. Ten dialóg je ako pohladenie. čim hlbšie je naše rozjímanie, rozpínam sa do priestoru a času, keď naslúcham svojho srdca hlasu.
Čo dnes znamená byt človekom, keď význam toho slova sa vytráca, a v bytí odvekom sa ľudskosť k nám nevracia. Nie je to tak dávno, na môj veru, boli sme takmer bratom, jeden druhému. Dnes v úzkosti a strachu zbabelom, sme si ako Kain s Ábelom. Nechajme splanúť svetlo v nás, počúvajme spločného…
Autor Pavol ChrapáňBáseň venovaná pamiatke Hane Hegerovej. Doznel hlas,čo krásne piesnespieval,čo nimihľadilnaše duše,prišiel tensmutný čas,keď Bohsi ju k sebe vzal,dosti smutné. Rodáčka z Bratislavyžijúca v Čecháchuž dlhé roky,odišlana onen svet,v očiach všetcimáme slzy,bo odišiel hlas,ktorého…
autor Pavol Chrapáň Vítam vás priatelia a milovníci poézie.V dnešnej časti by som vám chcel odprezentovať svoje básne,aby som vám spríjemnili tento deň.Prajem vám príjemné čítanie. Čas nočnej krásy Je jasná obloha,plná jagavých hviezd,luna opodiaľ Zemestrážkyňou stala sa,inej nablízkuveru niet. …
Umiera sa vraj osamote bez veľkých fanfár a zbytočných rečí tak, ako keby to celé bol prečin proti ľudskosti. Ale ak niečo ozaj viem nedá sa stále carpe diem. Podvečer s plechovkou od piva vo mne dobrodruh ožíva a o pár minút zaspí. Rozsníva príbehy o zbierke básní takých, čo zdieľať mladí nebudú.…
Bude moja duša pokojná, len ak ťa budem cítiť vedľa seba do konca 1. týždňa? NIE! Chcem to a ak to cítiš rovnako, prosím, poď so mnou na jeseň Tvoj život MILUJEM ŤA
Na krídlach havranov si mi dušu vzala
a hodila do hlbín posledného nádychu,
nesmrteľný chlad a smútok ukázala
a zaviedla k Cháronovej lodi.
Večný tanec nás čaká v tvojom chráme,
v sídle, kde hady dávajú dobrú noc,
budeme sa veseliť pri Kerberovej tlame
a nekonečne sa milovať v ohni.
…
autor Pavol Chrapáň Začul som hlas srdca, pri stretnutí s tebou,vravelo nežné slová, zacítil som s nehou láska moja. Chvelo sa mi srdce,hrialo ma pri duši, bozkať som chcel perí tvoje, srdce svoje darovať ti. Lásku k tebe som ja pocítil, vášeň ma pohltila, v tej chvilipo tebe som zatúžil, láska…
Pridať nový komentár