Ako môžeme niečo vydávať za neoblomný fakt. Aký vzpupnosti a pýchy akt. V kolobehu zázraku prírody, kde sme denne svedkami zmien a obrody. Nekonečného života vývoja, a mi nevieme, ani čo v našich telách sa odvíja. V moci vesmíru a jeho nekonečných zmien, sme otroci našich cien. Tá falošná istota,…
Vták slobodne lieta nad našimi hlavami. V tých hlavách máme, samé problémy, V našich srdciach tiež slobodne lieta vták. Tak sa treba srdca držať, a myšlienky v hlave opustiť a tak nechať.
Verím v život. Verím v radosť. Verím v lásku. Verím v súcit. Verím v šťastie. To ostatné strach, hnev a nenávisť, nám iba v hlave rastie. Keď nebudeme zalievať túto burinu sváru, náš život bude taký, aký nemá páru.
Nenávisť ovládla ľudí. Mňa osobne to dosť mrzí Uverili objektívnej realite, tej z modrých javísk domácich, amfiteátrov, ktorá pôsobí celkom skryte. Pomaly sa vkráda do hláv ľudí, ich srdce stále viac a viac studí. Ako by povedal Hans Christian Andersen, pomôže slza, a skončí sa zlý sen. Ale zadrž…
Ako papierový motýľ zhorel nad života plameňom. Ten čo chcel svoju pravdu brániť kameňom. Pravda je iba na vec pohľad, iba názor. Nie je to zaručený poklad. Preto treba dať pozor, čo srdce nám vraví, aby sme neboli príliš dravý. A v živote ostali hraví. S láskou bez bázne a strachu, neskončili…
Dnes test ukáže či nie som hrozba pre spoločnosť našu. Či môžem si v kaviarni zjesť ovsenú kašu. Divná doba keď slovo negatívny prináša pozitívne správy, ale čo už, hurá som zdravý. Nečudo, však telo je mojím chrámom, ale aj tak nemôžem posedieť v kaviarni, s očkovaným pánom.
Rozhovory s mojím srdcom, sú vždy o niečom vrúcnom . reč ktorej rozumie, súcit, vďaka, láska, ocenenie na všetko opýtané odpovie. Ten dialóg je ako pohladenie. čim hlbšie je naše rozjímanie, rozpínam sa do priestoru a času, keď naslúcham svojho srdca hlasu.
Čo dnes znamená byt človekom, keď význam toho slova sa vytráca, a v bytí odvekom sa ľudskosť k nám nevracia. Nie je to tak dávno, na môj veru, boli sme takmer bratom, jeden druhému. Dnes v úzkosti a strachu zbabelom, sme si ako Kain s Ábelom. Nechajme splanúť svetlo v nás, počúvajme spločného…
Keď zle som na tom, to je tým, že sám sebe som katom. Keď však precitnem tu a teraz, ja som všetkým a všetko je mnou, budem iba na kľudnej hladine bytia odraz.
Verím v ľudí, aj v tých čo sú mi nie po vôli. Aj keď ma za to kde kto súdi, snáď v nás raz ľad povolí. Veď rovnakými byť, aj keď len trošíčku by bola nuda, a preto, ako na kameni sľuda, vo vesmíre bezbrehom, žime spolu v harmónii, ako ta sľuda, s tým kameňom.
Týždeň pre výplatou je často mučivá záležitosť, hlavne keď človek žije so slečnou Hypotékou.Je to veľmi náročná slečna. Pár krát mi už v obchode capla po prstoch. Jeden týždeň pred výplatou bol ale mimoriadne ťažký. Po zmene práce som mala na účte len pol nástupnej výplaty. A o tú sa veľmi rýchlo…
Na krídlach havranov si mi dušu vzala
Myslel som si, že si dokonalá,
musela to byť iba hrozná nočná mora
Z hĺbky pekla vysnená metafora
Temná víla v bielych šatách, uhrančivá,
Temná žena, vďaka kliatbe večne živá.
Temný zámok je jej posmrtným domovom,
Temná duša pre toto väzenie dôvodom…
Sú momenty keď radi hovoríme druhým, že sú smradi, ale neboj sa byť (k ním) nežný. Vtedy sa na lepšie časy brieždi. Veď neha je ako kvetina. čo putá zloby odníma, a preto pohladenie, milé slovo je viac ako olovo. Viem, nemýlim sa keď vravím. Ja som vami, vi ste mnou. Myslím si , netreba viac…
Autor Pavol Chrapáň Po lesnej cestičke,starý muž si kráča,ústa jehosú nemé,v tichostismer správny hľadá. Stopyza sebouzanecháva,vo vánkučo sprevádzajeho kroky,on hľadámiesto,kde hlávkajeho sa skloní. Neúnavne vykračuje,krok za krokomzľahka,pri studničkezastavuje,zvlhčujesi ústa. Niet živej…
Pridať nový komentár