Ako môžeme niečo vydávať za neoblomný fakt. Aký vzpupnosti a pýchy akt. V kolobehu zázraku prírody, kde sme denne svedkami zmien a obrody. Nekonečného života vývoja, a mi nevieme, ani čo v našich telách sa odvíja. V moci vesmíru a jeho nekonečných zmien, sme otroci našich cien. Tá falošná istota,…
Vták slobodne lieta nad našimi hlavami. V tých hlavách máme, samé problémy, V našich srdciach tiež slobodne lieta vták. Tak sa treba srdca držať, a myšlienky v hlave opustiť a tak nechať.
Verím v život. Verím v radosť. Verím v lásku. Verím v súcit. Verím v šťastie. To ostatné strach, hnev a nenávisť, nám iba v hlave rastie. Keď nebudeme zalievať túto burinu sváru, náš život bude taký, aký nemá páru.
Nenávisť ovládla ľudí. Mňa osobne to dosť mrzí Uverili objektívnej realite, tej z modrých javísk domácich, amfiteátrov, ktorá pôsobí celkom skryte. Pomaly sa vkráda do hláv ľudí, ich srdce stále viac a viac studí. Ako by povedal Hans Christian Andersen, pomôže slza, a skončí sa zlý sen. Ale zadrž…
Ako papierový motýľ zhorel nad života plameňom. Ten čo chcel svoju pravdu brániť kameňom. Pravda je iba na vec pohľad, iba názor. Nie je to zaručený poklad. Preto treba dať pozor, čo srdce nám vraví, aby sme neboli príliš dravý. A v živote ostali hraví. S láskou bez bázne a strachu, neskončili…
Dnes test ukáže či nie som hrozba pre spoločnosť našu. Či môžem si v kaviarni zjesť ovsenú kašu. Divná doba keď slovo negatívny prináša pozitívne správy, ale čo už, hurá som zdravý. Nečudo, však telo je mojím chrámom, ale aj tak nemôžem posedieť v kaviarni, s očkovaným pánom.
Rozhovory s mojím srdcom, sú vždy o niečom vrúcnom . reč ktorej rozumie, súcit, vďaka, láska, ocenenie na všetko opýtané odpovie. Ten dialóg je ako pohladenie. čim hlbšie je naše rozjímanie, rozpínam sa do priestoru a času, keď naslúcham svojho srdca hlasu.
Čo dnes znamená byt človekom, keď význam toho slova sa vytráca, a v bytí odvekom sa ľudskosť k nám nevracia. Nie je to tak dávno, na môj veru, boli sme takmer bratom, jeden druhému. Dnes v úzkosti a strachu zbabelom, sme si ako Kain s Ábelom. Nechajme splanúť svetlo v nás, počúvajme spločného…
Autor Pavol Chrapáň časť druhá Vítam vás priatelia a milovníci poézie pri dnešnej druhej časti "Chvíľky poézie".Dnešnú časť by som veľmi rád venoval svojej drahej mamičke.Presne 15.mája bude tomu už 23 rokov čo odišla z tohto sveta.A na jej pamiatku by som vám veľmi rád predstavil svoje básne.…
Zvykne sa to pripisovať Schopenhauerovi, ale bol to tuším už Sofokles, kto prvý vyslovil myšlienku, že úplne najlepšia možnosť je vôbec sa nenarodiť; a ako tak vypĺňam daňové priznanie typu A, musím mu dať za pravdu. Na strane druhej, nemôžem mojim rodičom vyčítať, že ma priviedli na svet. Ono sa…
Verím v život. Verím v radosť. Verím v lásku. Verím v súcit. Verím v šťastie. To ostatné strach, hnev a nenávisť, nám iba v hlave rastie. Keď nebudeme zalievať túto burinu sváru, náš život bude taký, aký nemá páru.
autor Pavol Chrapáň Hromy divo bijú, nad vrchmi sa blíska,z neba slzy tečú, mať v náručí zviera mŕtveho syna. Blúdna strelazasiahla mu srdce, čo k zemi ho poslala, mať hľadí smutne, ta nezmyselná vojnajej syna navždy ukradla. Bolesť v srdci cíti, na duši zasveľký žiaľ, syn opustil ju navždy, k…
Atlantics je debut filmovej režisérky Mati Diop francúzsko-senegalského pôvodu z roku 2019 odohrávajúci sa v Dakare – prímorskom hlavnom meste Senegalu. Romanticko-nadprirodzený lyrický príbeh ovinutý rúchom tajomstva nás sprevádza rôznymi sociálnymi vrstvami Dakaru – chudobnými podmienkami…
Autor Pavol ChrapáňBáseň venovaná pamiatke Hane Hegerovej. Doznel hlas,čo krásne piesnespieval,čo nimihľadilnaše duše,prišiel tensmutný čas,keď Bohsi ju k sebe vzal,dosti smutné. Rodáčka z Bratislavyžijúca v Čecháchuž dlhé roky,odišlana onen svet,v očiach všetcimáme slzy,bo odišiel hlas,ktorého…
Pridať nový komentár