Sú momenty keď radi hovoríme druhým,
že sú smradi,
ale neboj sa byť (k ním) nežný.
Vtedy sa na lepšie časy brieždi.
Veď neha je ako kvetina.
čo putá zloby odníma,
a preto pohladenie, milé slovo
je viac ako olovo.
Viem,
nemýlim sa keď vravím.
Ja som vami,
vi ste mnou.
Myslím si , netreba viac slov,
iba byť tou milujúcou kvetinou.
2893
Kope vás múza
Kvet.
Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
Ako môžeme niečo vydávať za neoblomný fakt. Aký vzpupnosti a pýchy akt. V kolobehu zázraku prírody, kde sme denne svedkami zmien a obrody. Nekonečného života vývoja, a mi nevieme, ani čo v našich telách sa odvíja. V moci vesmíru a jeho nekonečných zmien, sme otroci našich cien. Tá falošná istota,…
Vták slobodne lieta nad našimi hlavami. V tých hlavách máme, samé problémy, V našich srdciach tiež slobodne lieta vták. Tak sa treba srdca držať, a myšlienky v hlave opustiť a tak nechať.
Verím v život. Verím v radosť. Verím v lásku. Verím v súcit. Verím v šťastie. To ostatné strach, hnev a nenávisť, nám iba v hlave rastie. Keď nebudeme zalievať túto burinu sváru, náš život bude taký, aký nemá páru.
Nenávisť ovládla ľudí. Mňa osobne to dosť mrzí Uverili objektívnej realite, tej z modrých javísk domácich, amfiteátrov, ktorá pôsobí celkom skryte. Pomaly sa vkráda do hláv ľudí, ich srdce stále viac a viac studí. Ako by povedal Hans Christian Andersen, pomôže slza, a skončí sa zlý sen. Ale zadrž…
Ako papierový motýľ zhorel nad života plameňom. Ten čo chcel svoju pravdu brániť kameňom. Pravda je iba na vec pohľad, iba názor. Nie je to zaručený poklad. Preto treba dať pozor, čo srdce nám vraví, aby sme neboli príliš dravý. A v živote ostali hraví. S láskou bez bázne a strachu, neskončili…
Dnes test ukáže či nie som hrozba pre spoločnosť našu. Či môžem si v kaviarni zjesť ovsenú kašu. Divná doba keď slovo negatívny prináša pozitívne správy, ale čo už, hurá som zdravý. Nečudo, však telo je mojím chrámom, ale aj tak nemôžem posedieť v kaviarni, s očkovaným pánom.
Rozhovory s mojím srdcom, sú vždy o niečom vrúcnom . reč ktorej rozumie, súcit, vďaka, láska, ocenenie na všetko opýtané odpovie. Ten dialóg je ako pohladenie. čim hlbšie je naše rozjímanie, rozpínam sa do priestoru a času, keď naslúcham svojho srdca hlasu.
Vbehol do horiaceho domu nahý, aby zachránil izbovú kvetinu. Nápis na jeho hrobe vraví, tu je miesto odpočinku papierového hrdinu.
Čo dnes znamená byt človekom, keď význam toho slova sa vytráca, a v bytí odvekom sa ľudskosť k nám nevracia. Nie je to tak dávno, na môj veru, boli sme takmer bratom, jeden druhému. Dnes v úzkosti a strachu zbabelom, sme si ako Kain s Ábelom. Nechajme splanúť svetlo v nás, počúvajme spločného…
Sláva pyramíd, veľkosť Ríma, tu sa malý cítime byť, tak už to býva. Lenž v duši mojej nádherný tón ten nepredčí žiaden Panteón.
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
DOM SNOV
Hovorí sa, že domy vraj majú dušu, podobnú tej ľudskej. Dušu domu je možné cítiť najmä keď je dom opustený. Nerušia ho duše ľudí. Dom Smithovcov v mestečku Sun Valley dušu mal. Stál na kopci, ticho a osamelý, pochovaný v temnote. Záhrada vôkol neho zarástla burinou a…
Atlantics je debut filmovej režisérky Mati Diop francúzsko-senegalského pôvodu z roku 2019 odohrávajúci sa v Dakare – prímorskom hlavnom meste Senegalu. Romanticko-nadprirodzený lyrický príbeh ovinutý rúchom tajomstva nás sprevádza rôznymi sociálnymi vrstvami Dakaru – chudobnými podmienkami…
,,Arizona Dream‘‘ je jeden z menej preslávených filmov významného kontroverzného režiséra Emira Kusturicu, rodáka z bývalej Juhoslávie, so scenárom Davida Atkinsa, Kusturicovho žiaka. Je Kusturicovým prvým filmom odohrávajúcim sa mimo Európy, a to konkrétne v krajine príležitostí, snov a ideálov –…
Žiarivý závoj utkaný zo svetla miliónov tisíciek malých bielych bodiek z nekonečných diaľav sa nemo ukladal do perinky trblietavého prachu na palube vesmírneho korábu predierajúceho sa tmavou hmotou ponad žiarivú sféru Zeme, na kedysi nebesky sfarbenú podlahu, ktorá už dávno pripomínala zamračenú…
Bude moja duša pokojná, len ak ťa budem cítiť vedľa seba do konca 1. týždňa? NIE! Chcem to a ak to cítiš rovnako, prosím, poď so mnou na jeseň Tvoj život MILUJEM ŤA
Mladá, niečo vyše dvadsaťročná deva postávala schovaná za stĺpom chrámu bohyne Ma´at. Nenáročný biely odev jej zahaľoval telo, rozpustené čierne vlasy prikrývali plecia, pás jej ovíjal farebný opasok utkaný z plátna, nohy jej zdobili jednoduché sandále.Ansu sporadicky naťahovala krk spoza…
Pridať nový komentár