Zlato, striebro, urán, platina, diamanty, nič z toho nie je pre človeka najcennejšou komoditou. Najcennejšou komoditou je čas. Nedá sa kúpiť, aspoň nie v pravom zmysle slova, nedá sa vyrobiť, tobôž nie skladovať. Nie je možné si ho požičať. Môžeme iba sledovať ako plynie. Ak vôbec plynie. Najvtipnejšie je, že si ho človek vôbec neváži. A ľudia míňajú svoj čas úplne bezcieľne a nedokáže ho naplniť čímsi ozajstným. Pachtiac sa za tým, aby mohli mať čas, ho stále strácajú, a aby ho mohli využiť, ho stále strácajú. A nakoniec, keď robia na čas toľko, aže majú voľného dosť, ho nevedia vyplniť ničím, iba tým, čo robili predtým aby ten čas získali. A slučka sa uzatvára.
Duše žijúce svoj čas akoby spievali. Každá duša robiaca to, čo ju baví a napĺňa, spieva. Žiadna duša nespieva rovnako, ako ktorákoľvek iná na svete, i keď niektoré spievajú veľmi podobne. A až bude toho spevu dosť, budú všetci šťastní.
A teraz by mala nasledovať nejaká rozumná veta alebo životné ponaučenie, ale... nemám čas.
Comments
Pridať nový komentár
Nejak si zmenil štýl :D
je to naozaj veľmi pekné. a pravdivé. dotklo sa ma to :)
tak... ktosi vravel, že by nebolo od veci spísať čosi o pohľade na svet - tak tu to máte. Snád prídu pokračovanie.
Myšlienka, že čas je vzácny, nie je nová. Oslovil ma skôr druhý odstavec, je originálnejší, aj keď má prislabé väzby s prvým. No a ten záver... :-D
V podstate súhlasím s Adharou. V jednom i v druhom.
Ten druhý odstavec sa mi fakt veľmi páči. Niektoré spievajú i doslovne. No ten nápad a jeho vyjadrenie ma dostali. Veľmi pekné. :)
No a ten tretí.... vlastne ma ani neprekvapil... :)
(Jo, a ešte jedna drobnosť. Oprav si preklepy, Ty Grammar nazi ;))
V dnešnom svete už ťažko nájsť nové myšlienky.
Väčšine ľudí postačia aj nové spracovania.