Áno, ľudia skôr absorbujú smútok, čoho dôkazom je obľúbenosť balád a drám. No paradoxne sa na smutné veci skôr zabúda. Presne ako po pohrebe. Na tri dni sa zamyslíme nad životom a márnosťou naších činov a potom sme znova vo víre bytia. Sme zvláštne bytosti, ktoré súhrou šťastných náhod prežijú a ešte si z toho robia srandu, alebo plačú.

To bol asi nejaký zlý dokument, pretože Slnko vydáva pri pohľade z Pluta 30-krát viac svetla, ako Mesiac v splne :). Ale myslím, že aj napriek tomu to na Plute nevyzerá nijako veselo. Asi pre každého autora je ľahšie navodiť v čitateľovi atmosféru smútku, ako radosti a pohody a iných príjemných pocitov. Nielen preto, že veľa nadaných autorov (aj svetoznámych) bolo nespokojných a depresívnych. Je to aj v tom, že čitateľ ľahšie smútku uverí, je to pre neho prirodzenejšie. Žeby to bol tým, že aj väčšina čitateľov je negatívne naladených? Beletriu a poéziu čítajú zväčša citliví ľudia a takých nie je ťažké v dnešom otrasnom svete raniť. V každom prípade som zistila zaujímavú vec, aj keď to možno s literatúrou priamo nesúvisí, ale medzi záujemcami o astronómiu je vysoký počet ľudí, ktorí v minulosti či ešte stále trpia depresiami. Zdá sa, že ľudí, ktorých spája takáto pekná záľuba spája aj špecifické vnímanie sveta. Toto vnímanie by sa dalo zhrnúť frázou: Dobre si uvedomujem, čo sa okolo mňa deje a nie je mi z toho vôbec do smiechu.

Ja foto chválim, myslím, že účel spĺňa, aj keď pre mňa je to skôr mystické oko, ako oko strašidelné. Čo sa týka dielka, tak sa dotklo môjho srdca. Asi by som sa tiež zaradil do klubu. Ak smiem :) PS: A celkovo si myslím (neviem ako ťa osloviť) => Očko, že máš talent. ;-) S pozdravom Dušan Damián.

Tak to vyzerá, že mám na teba motivačný vplyv, kolega. :D:D:D No je to pekná báseň, je reakčná a tým, že si ju v komentári zdôvodnil, tak si myslím odhalil presne, všetky motívy na ktoré reaguješ. Aj keď s obsahom básne súhlasím a stotožňujem sa s touto filozofiou, kupodivu má na mňa aj tak clivý vplyv. Moja otázka: Čo ak sme stále ako malé deti? (Rozumej miesto "sme" -SOM) Čo ak je naša duša natoľko detská, že ju tento svet len ničí? Je totiž len málo takých ľudí, čo chápu detskú dušu. A preto by som aspoň doplnil, pre tých, čo detské duše zatracujú: Buďme ako deti, ale ak takými byť nedokážeme, aspoň majme pochopenie pre tých, čo to dokážu. :) Asi toľko. PS: Inak sa mi toto dielko veľmi páčilo. Som rád, že si opäť aktívnejší. ;) S pozdravom Dušan Damián.

Vďaka za komentár. Myslím, že si to vystihol celkom pekne. Asi je to ozaj báseň o Plute, alebo z pohľadu Pluta. A hrozne by som chcel už napísať niečo z pohľadu Zemského, ale žiaľ ešte to nejde. Možno postačí trpezlivosť. Kto vie? Teraz totiž mlčia múzy. A vlastne nemlčia. Nie sú. Ani jedna. PS: Ešte raz vďaka za komentár. Potešil si ma.

Ja som teda v klube. Tá tvoja fotka vo mne vzbudzuje strach. Také čudné oko. Dal by so takú fotku na obal DVD niejakého hororu s názvom Apokalipsa.

báseň aspoň trochu podarila, tak to je preto, že ma k nej znova vyprovokoval Dušan svojou smutnou básňou.

Dosť sentimentálne a smutné. Prečo píšeš tak smutno a pochmúrne. Raz som sledoval taký dokument o planéte pluto. Keď ukázali snímku smerom k slnku, mal som presne taký pocit ako pri čítaní tejto básne. Slnko bola len taká maličká bodka, ako severka na našej oblohe a všade vôkol temnota. Táto báseň je o Plute. Napíš báseň o zemi alebo slnku :)

Vďaka za pekný článok. Ten ostrov naproti Kováčovu v lete vyskúšame. Vlado Preložník

dakujem v jednoduchosti je krása