Najnovšie komentáre
Možno máš pravdu, ale to že nepoužiješ mená, to intímnosť nezníži.
Ale hej je to rozdiel medzi našimi dielkami. :)
Aj v tom druhom bode s tebou z časti súhlasím. Ale paradoxne, niekedy sa človek vžije viac do postavy s menom ako bez nej, ale to je individuálne. :)
A jasne, aj nabudúce.
Nemám problém pochváliť kvalitné dielko. A ty ich máš v celku kvalitné. ;)
Vďaka.
Máš pravdu, je to intímne a dosť. Ale bez použitia mien. Aj keď nepoužiť mená nebolo plánované, nejak sa to tak vyvinulo. Len v tomto myslím, že je medzi našimi príbehmi rozdiel.
Taká tá osoba - neosoba u mňa asi vyvoláva pocit tajomna, možnosť preniesť príbeh do viacerých životov - tvojho, môjho, jej... ak to jde, nalepí sa ako plastelína, obalí naše vlastné spomienky, aj keď sú to spomienky cudzieho človeka.
Ďakujem za pochvalu, som rada, že sa dobre čítalo :)
Múze zdar.
Tak vidíš, nakoniec mnohé v živote nie je zbytočné.
A snáď ťa to vylieči... Myslím, že určite. :)
Som skôr optimista.
Ako spieva Miko hladký:
Šťastie si aj na mňa sadne, keď sa unaví...
Tak stačí ak ho trochu uštveš a dočkáš sa. ;)
Pekné...Vlastne čo to trepen, krásne. :-)
Ak si spomínaš, nedávno si mi písala, či náhodou nevyhadzujem na svetlo sveta - až príliš intímne, tie svoje dielka.
Teraz by som to mohol použiť aj ja. :-)
Čím chcem len povedať - že je to prehľadný príbeh a myslím, že všetky línie sú zrejmé.
"Dôvera ma ovalila, keď sa moje chodidlá votreli do trávy. Zrazu mi bola takmer po kolená, strácala som sa v nej, topila!
A tá úbohá chôdza! Kde je rýchlosť? Kam zmizla dravosť?
Bezpečie je fuč; takto by som veru pred diviakom neutiekla...
Sami sme takí slabí!
Obaja."
Táto časť, práve toto je to, čo mi zovrelo srdce dnes.
Samozrejme vytrhnuté z kontextu to nemá až takú silu, ale práve tento kúsok je jedným z hlavných pilierov tohoto príspevku.
Ešte raz poviem, krásny príspevok.
Neľutujem, že som si ho prečítal. :-)
S pozdravom Dušan Damián.