hovoríš časť 4, ale toto je úplne iné, ako predchádzajúce, akoby dochádzalo k premene v tvojom vnútri.. dva paralelné príbehy si rozčlenila do väčších celkov, je to pokojnejšie, viac opisné (nie uvravené), udržala si rytmus, len akoby si sa viac odosobnila; zmizli výčitky, zostalo konštatovanie, snaha o zmierenie s vlastnými pocitmi; pojítko zostalo Bugárovo, ale zmizli kone:( a on, no zmiernila sa vášeň; ešte ukryť pár následkov.. na povrch vystúpila jednoduchosť v protiklade s nezmyselnosťou a komplikovanosťou doby zostávajú však praskliny po skalmamaní, a tie nejde zmyť, úplne to nedokáže ani rosa na bosých nohách... ja som si opäť zgustol, zdá sa mi, že každým príspevkom píšeš lepšie :) mená mi v tvojom podaní nevadia, aj keď ich sám nerád používam

no vieš chcela som to nechať také detské asi preto že ked som bola malá čítavala som si modlitbičky od rúfusa a toto dielko bolo asi na ten spôsob taká detská odozva smútku a to že dieťaťu nevysvetlíš že tu už niekto nie je nepochopí to síce som dospelá ale tiež to občas nechápem

smútok zo straty milovanej osoby je všeobecne jeden z najsilnejších emocionálnych otrasov ľudskej psychiky (či už ide o príbuzného alebo o milovanú osobu). táto vec je napísaná detskou krásou a svojím smútkom vháňa mráz do tela a slzy do očí( teda aspoň mne). pekné

meno nie je dôležité. v takejto kompozícii je priam na obtiaž. myslím, že táto tzv.anonymita práve zvyšuje emocionálne napätie, a v konečnom dôsledku podstatnejšie je vnímanie pocitov ako uvádzanie faktov "koho sa to týka". sklamanie z lásky zvykne byť dobrým motorom pre tvorbu (okrem iného), len nech ti to neostane navždy :-)

toto už nie je až také dobré podľa mňa. ale stále sa to dá čítať. nemá to dej, a to je super. deje sú predvídateľné. Vďaka

Toto je jedna z mála vecí, mála vecí ktorá zaujala článkom. Málokedy tu dočítam vec do konca. Málokedy tu vôbec niečo začnem čítať. (som egoista) Toto ma zaujalo nadpisom, ale i obsah nesklamal. Pripadá mi to ako by som to písal sám. Podľa mňa je to perfektné.

Niekedy si často želáme, aby všetko bol len sen, nočná mora. A just práve vtedy je to skutočnosť a my ju už nemôžeme zmeniť :(

Tento referát som napísala na biológiu. Ešte som ho neprezentovala, lebo som bola v posteli s chrípkou (a horúčka k tomu, he!). Teraz je na prezentáciu najvýšší čas: preberáme totiž ľudskú kostru a zvieratá sú ďaleko za nami! Tak to dám aspoň sem. :)

len som sa chcela pochváliť že s touto esejou som vyhrala prvé miesto v kategórii :)

ďakujem... písala som to vlastne ako slohovú prácu do školy som veľmi rada že sa ti to páči... máš pravdu snažila som sa vijadriť ako si už povedal pohŕdaním materialistického sveta a pozdvihnutie skôr toho nad nami, ako aj to že v dnešnej dobe sa dá kúpiť ešte aj nové srdce...