Po dlhšej odmlke si sem zavítala a hneď vo veľkom štýle.

 

Najskôr pochválim tvojho nového avatara. :D

Pekný obrázok.

 

A potom musím zložiť veľkú poklonu tomuto príspevku.

Stalo sa mi to zatiaľ len pár krát, ale aj do tohoto textu som sa zamiloval. Nie, nežartujem i keď možno trochu zveličujem. ;)

No skrátka je to expresívne, mierne depresívne a je v tom cítiť existencializmus i pohŕdanie materializmom ako aj hierarchiou a súčasným (ne)poriadkom v spoločnosti.

Aj tak si myslím, že to má aj hlbší rozmer a to konkrétne rozmer citových vzťahov. 

Sem tam mi to pripomenulo revolučné básne (napr.: Petrovič) 

Z klišé myšlienok si utvorila krásne metafory aj parafrázy.

Naozaj, musím povedať len: Nádhera.

S pozdravom Dušan Damián - uspokojený čitateľ.

 

PS: A som rád, že sa navrátila ďalšia známa firma. ;)

Teším sa na nadchádzajúce príspevky.

Myslím, že Dušan to vystihol skvelo .. príjemne sa mi to čítalo a tú chybičku by som si ani nevšimla... :)))

Ďakujem krásne, ja som sa nemohla nadýchnuť po tomto komentári :D:D Myslíš štylistické chyby? A pár gramatických? Tých tam je, viem :) o tretej ráno som to vešala na net. Ale celkovo najviac sa aj mne páči táto časť a ostatné by potrebovali vyčistiť... *Uvedom sa*? :) To nepoznáš? To je taký teenegerský slogan; k nadávkam - tiež ich nemusím, ale tu nemali vyjadrovať ani tak hrubosť ako moju sprostosť, až posadnutosť... Naozaj ďakujem krásne za komentár :) a konkretizuj chyby :D:D nech sa k tomu môžem vrátiť.

:------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- ďakujem prepáč mi tú drzosť, no privlastňujem si tvoj text, či už sa ti to páči alebo nie; po prvom prečítaní som sa nedokázal poriadne nadýchnuť, zasiahla ma úprimnosť, bolesť slov aj očista túlaním sa s Nirvanou, toto ma pohladilo; spomenul som si na vlastné prešľapy, sklamania...v prstoch cítim slabosť aj teraz pri písaní; čakal som, že to bude dobré, ale že mi vstúpiš do svedomia... je to silné, aj bez vulgarizmov, aj bez nich úplne hmatateľne cítiť to prázdno... len sa, prosím vráť a poopravuj chyby :) ako to myslíš *uvedom sa!*? určite sa k tomu vrátim

Ďakujem obom, a áno - ide podľa všetkého o preklep... pardon... :)

dakujem, potešil ma tvoj názor,no píšem asi tak preto, že píšem o svojich pocitoch, preto sa to ťažko chápe,a rozumie tomu najviac asi ten človiečik, čo to teraz so mnou prežíva, neviem ešte písať, len tak o niečom, čo som nezažila, snád aj to raz príde

Dobre sa to čítalo :D Pekne píšeš :) tak jemne... Ale tento text si akoby šepkala svoj do svojho vnútra... teda tým myslím - viac povie tebe než nám, nezainteresovaným :) môžme si len predstavovať, čo sa v tebe asi deje. Dačo smutné... Veľmi sa mi páčilo: "Pretože mi moje srdce hovorí, že... prepáč, nerozumiem mu, nikdy som ho nepočúvala." Tri bodky stačia :) Inak milá sebareflexia :D

veľmi pekné - jednoduché - hravé.

Nenudilo - pobavilo.

(tá jedna chybička - preklep?, ktorý označil aj boco (ten mi udrel do nosa))

Inak fajné. :)

Aj na to som myslela :D:D:D:D:D:D:D:D Patentujem! Vydám, keď dorastiem do správnych mentálnych rozmerov :D:D:D - a skúseností.

Súhlasím, ak by to mal byť dlhší príbeh, nie len "pocitofka", mená sú priam NUTNÉ. Nedá sa písať príbeh bez mien, samozrjeme.