Pri prvom čítaní som chcel povedať len, že je to nádherné dielo plné obrazov, ktoré sú pre teba tak charakteristické. Ale potom som si uvedomil čosi prekvapujúce a začal som to čítať odznovu. Problémom je podľa mňa to, že trošku stagnuješ. Zastala si v istých vychodených cestičkách, azda z pohodlnosti, to neviem. Ale zarazila ma naivita, ktorú som si všimol. A tak ako ma to spočiatku ohromilo, tak ma to potom rozhodilo. Povedal som si: "Veď je to len obyčajné rumázganie nad sebou a spleť naivných túžob vtesnaných do miestami až očitrhajúcich sa "obrazov". Možno som čítal veľmi rýchlo, tak mi to nedalo a s menším odstupom som sa k tomu vrátil a pred chvíľkou som to dočítal tretí krát. A na záver môžem len zhrnúť svoje postrehy, na ktorých som sa zjednotil. Myslím si, že v tomto novom duchu, v akom tvoríš, to nie je ani zďaleka tvoje najlepšie dielo, napriek tomu je to ale napísané krásne, a obrazy miestami už neoriginálne stále vytvárajú okúzľujúce kreácie. Posledná veta: "Vrátiš sa, vyhlodali sme do seba priveľké diery." Sa mi páčila. Je najviac osobná (podľa mňa) a vyjadruje to, čo držíš v najhlbšej hĺbke v strede svojej mysle. No viac to rozoberať nebudem. Preventívne. Na úplný záver poviem. Teším sa na niečo čerstvejšie z tvojej produkcie. ;) S pozdravom Dušan Damián - tvoj fanúšik. Respect Maya!

postrehla si obraz - postrehla si momentku. krásna črta. jedno mi však chýba - citová zaujatosť, možno bráni pochopiť. vidíš - ale nevieš čo vidíš. možno chybou je že sa pozeráš očami. ale posledná veta je to hlavné. To s čím súhlasím. akurát z tvojho diela nevyznieva: Ale nejde o ponožky. Ide o to, ako sa na tento svet díva láska (a čo to vlastne je?) a ako sa na ňu dívame my (kto vôbec?) je to o princípoch. fiamme vytvára často zdanie že tomu rozumie. Snáď hej. V jednom komente pár mesiacov dozadu charakterizuje celkom trefne o čom to je. Stáročia zabehaný kolobeh - kruh života. Koberec utkaný z nití, tie nitky to sme my (kto vôbec?) Ale obraz na koberci - tapisérii nespozoruješ keď hladíš na jednotlivé nitky - musíš sa zahľadieť z nadhľadu. Najlepšie z vtáčej perspektívy. Problémom potom len zostáva nájsť to vysoké bralo v svojej mysli.

Ešte aby sa to dobre vyvíjalo... no, uvidím.

Pravda je. Ešteže keď sa rozvádzali naši, mala som len 5.

Začína to dobre...

... máš veľmi jednostranné pohľady na veci - všimol som si. Teraz tiež. Rôzne identity na webe umožňujú človeku uplatniť rôzne stránky svojej osobnosti. Napr. niekedy chodím na stránky o financiách, investovaní, burzových operáciách a pod. - jasné, že som si tam zvolil špeciálny nick, pod ktorým vystupujem. Samozrejme, že tam používam iný štýl komunikácie, ako napr. tu, na Enigme. Aj iný slovník. "Zmeny pohlavia" sú na webe napr. vhodné ako psychologické sondy, ktoré Ti ukážu rozdiely v myslení žien a mužov. Skús ísť napr. na nejaký čet (všetky čety sú ináč takmer imbecilné, to je fakt, ale prekonaj sa), a prihlás sa do debaty pod mužským menom. Budeš sa čudovať napr. o čo to majú muži ťažšie pri nadviazaní rozhovoru s opačným pohlavím. Dobrá sonda (ale i zábava) je prihlásiť sa do skupiny napr. ľudí nad 70 rokov ako 92-ročná babička - umožní Ti to pochopiť trochu viac túto vekovú skupinu. Alebo sa prihlás do debaty fanatických prívržencov nejakého náboženstva a klaď im nepríjemné otázky - jasné, že to nemôžeš urobiť pod vlastným menom - upálili by Ťa. Atď., atď. ... ... možnosť meniť identitu na internete je vynikajúca príležitosť zahrať si rolu, ktorú v reálnom svete nedostaneš (napr. z Teba bude ťažko niekedy muž, súdiac podľa fotky, čo tu máš :), spoznať oveľa viac sám seba, ako keby si vystupovala pod vlastným menom (viac autocenzúry), a v neposlednom rade je to aj kráľovská zábava - nesmie však urážať a ponižovať iných. Ináč zmena identity ľudí lákala od pradávna - nie je to nič nové - čo myslíš, prečo sa príslušníci primitívnych kmeňov napr. pred bojom maľujú, ale to isté platí napr. aj pre dnešné ženy pred zrkadlom, alebo prečo ľudia tak radi chodia na karnevaly? Správne, chcú si skrátka vyskúšať inú identitu. Internet je to isté, len v modernej podobe.

jednohubka :) dakujem za komentar, uz som myslela ze to nikto necital ;)

Možno to vyzerá, že začínam s novou témou. Nie, nezačínam. Len tu chcem mať niečo, kde budem môcť písať, ak nebudem vedieť, ako ďalej s Nekherom. Teraz neviem, tak píšem toto...

...mám ten istý pocit aký si opísala. Keď sa pohybuješ vo svete, normálne po ulici, nie si sám. Vždy sú tam ľudia. Na webe sa len mrkneš, či niekto z tvojich priateľov nechatuje a začnete si písať. Odpíšu? A ak nie, ešte je možnosť, že ti klamú. Takto na diaľku to ťažko zistíš, lebo tomu človeku nevidíš do očí. Možný je program, kde daného človeka vidíš, ale k čomu to je? Alebo toto: v našej triede je dokopy tridsať žiakov. Polovica bola v učebni informatiky a aj dievčatá, ktoré aj sedeli vedľa seba, si PÍSALI CEZ POKEC! Dobre, ak je jedna v Malackách a druhá v Lábe, ale ak sú spolu v miestnoti, to už naozaj nemusia komunikovať takto! Za chvíľu nás počítače budú ovládať... Pokiaľ ide o internetové známosti, podobné veci som už zažila. Nejaký chalan/dievča ti napíše, že Ahoj a ty mu odpíšeš, no, rovno by bolo dobré poslať ho preč. Alebo mu vôbec neodpovedať.

Veľmi pekné. Pomaly so mala pocit, že som na bojisku s Artušom a jeho rytiermi.