Najnovšie komentáre
Narážal som na členenie, ale keďže sú na to dôvody, tak OK, budem sa s tým musieť zmieriť :) Čítanie je to zaujímavé, hoci mi trochu behá mráz po chrbte z toho, ako veľmi hlavnej hrdinke chýba nadhľad.
Pri niektorých výrazoch jednoducho MUSÍ ísť o chybu, lebo to odtiaľ až srší. Už radšej ani nehovorím o hrubiciach typu zlé triafanie ypsilonov a podobne.
No jo, preklady, to je tiež otras - teda, predpokladám, že niektoré príšerné formulácie a pojmy sú spôsobené prekladmi, nakoľko s originálom to neviem porovnať. 
Ahoj,
V prvom rade vďaka za spätnú väzbu.
Čo sa týka veľkého množstva kapitol, nie som si istá, či narážaš na dĺžku samotného diela alebo priamo na jeho členenie.
Čo sa týka členenia, podľa skúseností z viacerých literárnych serveroch sú lepšie čítané menšie kapitolky ako hromada textu na 50 obrazoviek – navyše som zistila, že príbeh sa mi dá celkom dobre “zbaliť” do týchto kratších celkov s podobnou dĺžkou.
Ak myslíš dĺžku celého diela – nuž, asi by sa to dalo skrátiť, prečo nie. Ale hlavným zámerom jeho písania je vývoj myslenia hrdinky, čo nejde raz-dva. Chcela som načrieť riadne do hĺbky jej duše, aby sa jej rozhodnutie zabiť sa ako aj následný vývoj (viac nechcem prezrádzať) nevyznievalo len ako jedna z nálad hysterickej pubertiačky.
Zlievanie textu neberiem tragicky. Súhlasím aj s tým, že to na pohľad nemá žiadny dej, hoci podľa mňa tam nejaký predsa len je, i keď je nevýrazný, aspoň spočiatku. Tento príbeh má byť psychologickou novelou, a taký žáner sa akciou veľmi nezvykne potrhať. Ale z mojej strany je to v mnohých ohľadoch experiment, ktorý nemusí vyjsť – nielen preto, že som nič podobné v takom rozsahu ešte nepísala, ale tiež napríklad preto, že skúšam, či sa dá zaujať aj inak než cez románové klišé. Preto ľutujem, ale Yeti ani podobné “nestvúry” sa tam neobjavia – tentoraz som sa rozhodla inšpirovať životom, ktorého najprízračnejšou črtou je, že sa v ňom nič nedeje. Ale netreba mať strach, inšpirácia je stále len inšpiráciou – čo znamená, že je to poriadne vylepšené fantáziou.
Najviac ma zamrzelo to, že jej čin Ti nedáva zmysel. Tým viac, že to nie je ojedinelá výčitka. Robila som, čo som mohla, aby som hrdinkino utrpenie čo najvernejšie priblížila. Dodať k tomu môžem azda len to, že život v beznádeji nezvláda každý.
Nepoznám pocit, že sa mi zdajú knihy menej a menej kvalitné. U mňa je tento problém skôr s cudzojazyčnými prekladmi do slovenčiny - čím viac čítam preklady a rokmi naberám angličtinu do krvi, tým viac sa pozastavujem nad hroznými prekladmi, fakt hroznými - niekedy až kalkovými, čo sa proste nedá a frazeologizmy o tých už ani nehovoriac. Dokáže to pokaziť dojem z čítaného, keď viem, že v angličtine tá veta proste mala iný význam.
Čiže tvoj pocit veľmi nepoznám, ale inak súhlasím s napísaným - hodnotiť treba pravdivo.
Ahoj Adhara,
podľa mňa je chybou deliť toto dielko na tak veľa kapitol. Prvé cca tri časti som zhltol aj s navijakom, ale je ich už 7 a začínajú sa mi (aj pre časový odstup medzi nimi) zlievať dokopy. Štýl je vporiadku, niektoré odseky sú priam chuťovky, ale dokopy to nemá žiadny dej a z hlavnej hrdinky sa stal "výlevológ" (ako povedal klasik ;) Chcelo by to oživenie, nejaké odbočky do minulosti (alebo by mohol prísť Jeti, Chuck Norris, alebo by na susednom kopci mohlo v noci zasvietiť svetielko, ako v kanadskom filme The Watch)... Jednoducho potrebujem spestriť čakanie na pointu - teda ak ňou nie je sebaľutovanie a samovražda samotná... lebo napriek všetkému, čo si tu popísala, mi taký čin stále nedáva zmysel. Stačí si prejsť 20. storočie - ľudia prežívali a prežívajú horšie veci v beznádeji celé desaťročia... Niektorým pomohlo prežiť náboženstvo, iným tvrdá fyzická či duševná práca (Solženicyn). Ja začínam mať taký pocit, že táto hlavná hrdinka iba nevie, čo so sebou.
Zdravím Dušan!
Prečo si myslím, že gramatický rým si postavil ako opozitum voľnému veršu? Nuž, primäli ma k tomu tieto vyjadrenia, citujem:
"Tak ako každý dokáže tvoriť gramatické básne, každý dokáže tvoriť aj voľný verš."
"Čoskoro vyhodím aj niečo rýdzo voľné, aby si niekto nemyslel, že vodu kážem a víno pijem. :-)"
Nuž, preto. Alebo potom nechápem, čo myslíš pod "gramatickými básňami." Alebo som prosto hlúpa blondína a v tých pojmoch sa nevyznám, lebo ja už fakt neviem, mám pocit, že sa nechápeme. A teda asi nečítam s porozumením, čo píšeš, lebo fakt nerozumiem :P
Takže... nie, nechápeme sa :D
P.S. Môj sklon zdôrazňovať subjektivitu vlastného názoru sčasti pramení aj z faktu, že pre moju kritiku a úprimnosť ma tu z času na čas niekto má chuť ukameňovať. Preto som vo vyjadreniach opatrnejšia, aby som zas nepôsobila ako nafúkaná krava, ktorá pojedla všetku múdrosť sveta. Nepotrebujem zbytočné konflikty (svojho času sme mali vcelku škaredé výmeny aj s Ginom, len to si ty "prespal" ;)). Vieš? ;)
Trpezlivo vyčkávam a čítam každú kapitolu a nemôžem povedať, že by sa mi to čítalo zle. Rovnako ako kolega Eltamin som zhltol prvé 3 kapitoly, zhltol som ale i nasledujúce. Preto, čo do formy vlastne nemám čo vytknúť, možno je to písané miestami príliš hovorovým štýlom, ale napokon, je to denník.
Čo do obsahu ale s každou ďaľšou kapitolou začínam viac súhlasiť s Eltaminom (okrem Jetiho a Chucka :D), ona fakt trochu začína pôsobiť rozmaznane, napriek tomu, že má moje sympatie. Možno je to i tým, že jednotlivé kapitoly prichádzajú s dlhším časovým odstupom, nepamätám si všetko, čo Jackie rozprávala a teda i sila jej pohnútok sa pre mňa vytráca (možno, že ak by som sfúkol všetky kapitoly naraz, pochopil by som jej motiváciu k samovražde lepšie.. a možno nie, trebárs mi chýba dostatok empatie).
Jackie nemá len jedlo, pitie a strechu nad hlavou. Má napríklad aj všetky 4 končatiny, zdravotne je na tom relatívne dobre (ak neberieme v uvahu jej psychický stav), nezažila vojnu, nemusela nikomu bodákom párať črevá, neprežila hladomor (ak nerátame ten, čo prežíva teraz dobrovoľne), nikto ju nenútil k prostitúcii... Navrhovaná terapia – fyzická práca, a nejaká poriadne namáhavá, aby nemala čas uvažovať o sebe a neustále analyzovať a bilancovať. Ak nie práca, tak aspoň veľa športu a pohybu, také dve hodinky behania vedia s ľudskou psyché spraviť zázraky. A ak nepomôže ani to, tak už jedine polročný "zájazd" do Sýrie alebo niekde, kde je teraz pekne horúco. Pohľad na pár odrezaných hláv človeku zaručene ukáže, čo je beznádej.
Na druhú stranu, samovražda môže byť motivovaná všeljako a mne neprislúcha hodnotiť subjektívne dôvody tej Jackiinej. Preto by som chápal, ak by sa zabila na základe nejakého impulzu, skratkovitého konania, afektu. Vtedy človek ale neanalyzuje, čo sa mu zadarilo a čo nie, proste to na neho v sekunde príde a koná.
Posledná poznámka.. miesto čítania motivačných knižiek pre "retardovaných" mohla Jackie radšej stráviť čas užitočnejšie – s filozofiou.. tam by možno našla odpovede, ktoré hľadá.