Ahoj,

K tým čiarkam: áno, aj ja som niekde čítala, že okolo slovíčok ako „prirodzene“, „samozrejme“ by mali čiarky vždy byť. Redaktorka z vydavateľstva mi to ale nepotvrdila, nuž ich nedávam všade. Nie som si istá, či je to tak správne, ale keď už v tejto podobe vydala román, mala by som sa toho držať. :-)

„Dočkanie“ v elektronickom slovníku nie je, to však ešte neznamená, že je nespisované (ani že je spisovné, samozrejme). Ja som ho vytvorila ako slovesné podstatné meno od slovesa dočkať. Asi by správnejšie bolo „dočkatie“, ale ani to slovník nepozná.

Škoda, že si sa nevyjadrila aj k obsahu, pre mňa to neznamená nič dobré (viď Slovník blogera), ale prežijem to. :-)

Autori, ktorí nad svojimi dielami nepremýšľajú, sú katastrofou (potom v nich mávajú paradoxy, vecné chyby a podobne – netvrdím, že tí premýšľajúci ich nemávajú tiež, ale podstatne menej :-))

Prvé som opravila, druhé ani ja neviem, preto nechávam tak.

Joujou mne utrápené veci nevadia, nemusím len samé veselé.... vysypanie smutných myšlienok som myslela tak, že sa ich človek potrebuje zbaviť a robí to rôznymi spôsobmi....niekto veľa plače, niekto sa vypíše...a niekto robí oboje...

a žiaľ, nevoľnosť z trápenia a psychického vypätia som už zažila...no von nešlo nič (kurňa :D ) takže preto sta mi zdal ten záver taký prirýchlo upokojený....

nech Ťa múza kope !!!

Ahoj Adhara,

Konečne som sa odhodlala k tomu čítaniu tvojho textu,  napriek tomu názvu ako som už spomínala. Ale je to uhol pohľadu.   Neviem, či mám vôbec právo hodnotiť ťa, podľa skúseností  v písaní prózy, keďže ja musím ešte na sebe poriadne pracovať v porovnaní s tebou.

 Nuž ale. Asi.

Nie som si istá, ale majú tam byť čiarky? Medzi slovami  sa, prirodzene, našlo..?vo vete:

Niečo by sa, prirodzene, našlo, ale nie je toho veľa. Spojka mi je jasná, ale to spojenie ..hm  neviem. Možno sa mi to len zdá.

 A ešte jedna taká vec...že na dočkanie sa môžete zabudnúť. Tiež sa mi  to zdá akési divné, že na dočkanie . Buď tomu nerozumiem ako si to myslela, alebo to možno súvisí s predchádzajúcimi kapitolami, ku ktorým som sa nedostala. Ale ako vravím neviem, nie som odborník. Možno je to ok a tak to má byť. Len mi tie dve veci  rezonujú v ušiach.

Zdravím J

  Trocha ma mrazí pri predstave, že aby si mohla niečo takéto napísať, musela si o tom aj premýšľať...

K opravám:

Schádzam dole schodami - schodmi

čudujsasvete - podľa mňa to nemá byť spolu, ale neviem

No vidíš, tak potom tam bola chyba. V mojom prípade tam malo byť slovíčko ktoré. Čo som si ani neuvedomila, že sa to vzťahuje k tomu cestu. Dobrá pripomienka.:)good point!

K tomu kvásku:

Vychádzala som z vety, citujem : „Ako keď pripravujete kvások na kysnuté cesto, ktoré vám nečakane pretečie von z pohára, pretože už v ňom nemá dostatok miesta.“ Kľúčové je slovíčko „ktoré“, ktoré automaticky vedie k predpokladu, že sa vzťahuje na cesto – TO cesto, čiže „ktoré cesto“ a nie na TEN kvások, lebo v tom prípade tam mal byť „ktorý kvások“. Preto som si myslela, že z pohára pretečie cesto. Ale že sa do pečenia nerozumiem, to vôbec nepopieram. :-)

Inak, aj môj Denník samovraha je tiež inšpirovaný životom samotným. Realita v princípe nemusí byť nudná (i keď nikdy nesmie byť čistá). Ale podľa mňa je realita pre autora veľmi tenký ľad.

Ahoj Dušan,

nooo to je hm..nenáchadzam správne slová. Ale mimo :ň

zhojiť vzácnym prameňom sa mi páči aj 

Pilier malých nebies,

pevný rodiny múr...

Ahojte,

ďakujem za Vaše komentáre a pripomienky. Niektoré potešili, iné nie, ale vždy je to lepšie ako hádzať hrachom o stenu.

Ďakujem Wavako za veľmi vážené pripomienky, snáď je to už lepšie. :) Musím ešte zapracovať na tých prechodníkoch, tam vidím tiež deficit. V jednej vete by som to ešte zmenila a prerobila, ale to je na neskôr. Nechám si to ešte uležať.

Adhara, len taká malá pripomienka na vysvetlenie  : Ako keď pripravujete kvások ( cukor, droždie a mlieko  30 min v pohári) na kysnuté cesto. Asi nie si nútená kuchtiť. Je to iné, ako keď pripravuješ samotné cesto a necháš ho pár hodín pekne kysnúť, (kvások plus múka a iné ingrediencie..) v teple...jou? A Zimu mám rada, veď tiež lyžujem.

K textu.            

Deniska a Adhara. Možno som to trošku prehnala s tým čo ide von aj opačným smerom. Malo to byť len také prirovnanie. Keď som sa nad tým ešte spätne zamyslela, bolo to dosť tvrdé. Adhara, možno práve tebe, alebo iným sa to zdá byť nudné, mne to skôr pripadá ako, život sám. Ten koniec, uznávam mal, rýchly spád, možno som to mohla rozpísať.

Deniska, nabudúce tu skúsim dať niečo veselšie a nie vysypanie utrápených myšlienok. Škoda, že si to tak pochopila. Nemalo to mať ten účel. Ale som rada, že sa ti to páčilo.

Dušan, presne tak. Súhlasím s tvojím názorom o dusenej mrkve.  City sa nemajú potláčať. Nie je žiadny dôvod nato, aby sme ich potláčali. Preto ten prívlastok “DUSIŤ” z mojej strany sa mi zdal vhodný. A môj plán, bolo presne to, ako uvádzaš v druhom odseku. Chcela som  napísať niečo na typ jednoduchého plynulého čítania, zo života s nejakou udalosťou, kde by som nabádala ctených čitateľov/čitateľky k tomu , aby sa v trebárs v láske vyjadrili, ale nemusí to byť práve tam a niečo si z toho článku vzali (to, že ľudia majú vyjadriť svoje city).atd,. U teba to asi splnilo úlohu a mal si ten dojem. Čo usudzujem podľa prvého odseku z tvojho názoru na môj text.
Joujou je, alebo resp. bola moja prezývka na VŠ a spája sa s istou príhodou, ale to vedia len dotyčné osoby. Nejako mi to prischlo. Preto som ju tu dala, ale zamýšľam sa nad zmenou niku. Ešte som však nedošla k ničomu lepšiemu.  Francúzi, mimochodom zdravím ich, sa vždy pousmejú(žužu...hlavne tí starší... no veci nebudem vysvetľovať, ale je to aspoň zábavné, podľa uhla pohľadu).

Pekný deň všetkým a presne tak nech nás múza neopúšťa.

Priznám sa, že na prvýkrát (už som to čítala skôr, len ku komentáru som sa zmohla až teraz), ma to zasiahlo viac. Vtedy by som spievala ódy plné chvály. Ono to asi závisí aj od rozpoloženia, v akom človek niečo číta. Teda nie asi, ale určite. :)

Ok, idem ešte raz.

Hm, ale hej, pekné to je. A ja by som s Ginom celkom nesúhlasila, úplne voľný verš to nie je. Sem tam sa to mihne rýmom, ktorý to tak stmelí dohromady. Pekné dielko, Maestro D. ;)