Zhorel nám kocúr,
chytil ho plameň.
Teraz uz mlynček
jeho kosti láme.
Posledný raz zjajkol
z plameňa len: "miau"
Nevedel sa dovolať
mačacích práv.
Čo Murka vohnalo
do smrti spárov?
Či dlhy neplatil?
Či bol pod parou?
Murko mal kedysi
Micku - lásku veľkú
Mala krásne labky.
Chcel ju za manželku.
Spolu v noci na streche
v objatí priadli.
Spolu kúsky klobásy
Maťkovi kradli.
Maťko Micku pohladil
každý jeden deň.
Odišla však Micka.
Skončil Murkov sen.
Videl Murko nešťastný
Micku kopulovať.
s Leom od susedov
nestichli sa schovať.
Murko slzu vyronil,
vyškriabal si oko
Od žiaľu chradol nám
Zavýjal divoko.
Nevidel kocúrik
východisko iné,
nebude sa trápiť
kvôli Micke - špine.
Vyčkal si cicavec
smutne na zimu.
odíde do neba,
tam ho snáď prijímu.
Keď Maťko naplnil
drevom pec plnú,
Murko nenápadne
celý sa tam vsunul.
Mačiak sa usmažil
s hromadou dreva.
Chvíľočku pred smrťou
svojsky zaspieval.
Ak aj vy nechcete
zhorieť dobrovoľne,
nesledujte lásky svoje
ta von - do kôlne.
Ak suseda máte
s exotickým menom,
nečakajte na nič!
Mor ho! Kameňom!
Comments
Pridať nový komentár
No, tak tomuto sa teda hovorí príbeh vyrozprávaný formou retrospektív. :D
Dúfam, že to nie je podľa skutočnosti, na Murka mám citovú väzbu - prvý kocúr, ktorého si z detstva pamätám. :)
No ak existuje nekonečný počet vesmírov tak sa v nekonečne dlhom čase niekde v časopriestore aj toto stane. Ale v takom prípade nekonečne veľa vesmírov niekde niekedy budem hladkať Einsteina po fúzikoch pri písaní teórie relativity, čiže tento môj komentár je úplne bezpredmetný.
Zase Ti raz zafušujem do tvorby. Je to len taká naporýchla zlátanina a Tvojmu originálu sa ani zďaleka nevyrovná, ale nemohla som si odpustiť :)
Mačička Micka
v dedine si žila
švárnemu Maťkovi
veľmi sa ľúbila
Nebol však jediný
koho láska stihla
kocúra Murka tiež
tomu sa nevyhla
Zahorel vrúcny cit
kocúrovi v srdci
chcel sa len pritúliť
už ho má v moci
Micka sa schúlila
pri komíne strechy
Murko sa zložil k nej
už robia neplechy
Čo sa však nestalo
príroda ju volá
s Leom sa zaplietla
je to pravda holá
Neskoro na ľútosť
už sa veci stali
nevráti minulosť
tej sa zapredali
Zlomila Micka tak
kocúrovi srdce
ten kalich horkosti
do dna teraz hlce
Zahorel kocúrik
chlpy z pece letia
po izbe tancujú
sťa by lampa svietia
Maťko len s povzdychom
hladí Micku v lone
Tak to bol, vážení,
nášho Murka koniec
Jo, a úplne najviac sa mi páčila tá strofa s Mickou - špinou. To bolo tak krásne trefné, prosto ten výraz a ako si ho zrýmoval. No prosto nádhera :D
Milá Wavako, je to síce krásne ale je tam pár faktografických chýb :D
Murko sa zložil k nej
už robia neplechy - toto nie! to bola číra romantická mačacia láska, oni preberali literatúru, napr. Stanislava Rakúsa (Mačacia krajina a tak), neplechy určite nerobili!
Inak je to ozaj krásne a ďakujem :)
Nuž tak mi odpusť moje čierne myšlienky. :D Popravde, rozmýšľala som, či to vôbec písať, lebo hentej tematiky sa nerada dotýkam, no nechala som sa uniesť. Sypem si popol na hlavu. :)
(Ale keby som chcela byť alibistka, tak poviem, že slovo neplechy sa dá vyložiť všemožnými spôsobmi, to len Tvoja skazenosť v tom videla, čo vidieť chcela :D Ale klamala by som, lebo som vychádzala z tematiky Tvojej básničky a áno, pochopil si to správne ;)).
A vďaka teda za pochvalu, teším sa, že sa Ti to páči (a že Ti nevadí, že Ti takto občasne fušujem do remesla), hoci po formálnej stránke je to dosť otrasné, hádam len posledné tri-štyri strofy majú akú-takú úroveň. Inak sa to len tak hemží trápnymi gramatickými rýmami. Keby som tomu dala viac času a nereagovala hneď, mohla som sa s tým viac pohrať. Ale nevadíííí nevadíííí, nie som dokonalá, dokonca ani ja nie (ako občas rada s patričnou dávkou ironizmu podotýkam) ;)
Je to super, veď v tomto prípade ide o zábavu, a takáto zábava sa mi páči vcelku.