Kráčam po chodbe
zrazu tieň v diaľke.
Čo to asi je?
Blíži sa
zvuk krokov stále silnie.
Už je blízko.
Kto je to?
Nik neodpovedá.
Kto si?
Nič.
Len ticho.
Žiadna odpoveď.
Kto si?
Ozve sa znovu.
Tvoj sen, znie odpoveď,
tvoja túžba,
tvoja vášeň,
prichádzam si po teba…
Pod oltárom
detské kresby,
prázdnotou mlčia
drevené lavice,
iba zosnulý organ
šípi milovanie kacírov,
bohato,
divoko,
bez rýmov.
A na konci sveta,
keď túžba z prachu
v popol sa obráti,
pokoj sivých farieb
škrtne zápalkou.
Potom celý sa pozláti.
Póry tvojich hriechov
splynuli s mojimi
vo vojne vekov.
A ja do medzier
mŕtvych rán
tlačím slovo slov.
„Nehovor!"
Už
len rinčanie britvy
o pastvu očí,
bije ťa krása
bez náhrdelníkov,
že prosíkať nestačí.
Kolená v prachu,
päste v hrudi,
poníženie
div ťa…
Moja bolesť sa nedá opísať,
Je tvrdá a puká mi z nej srdce.
Priateľstvo, ktoré bolo pre mňa všetkým,
Puklo a viac ho nie je.
Srdce mi krváca
Krv sa leje v prudkých prúdoch
Nedajú sa zastaviť
A ja pomaly umieram.
Z očí sa mi lejú slzy,
Majú trpkú slanú chuť,
Pomaly už nie som medzi ľuďmi,
Zomieram a…