,, Kde je?!“ vletela som do nemocničnej chodby ako zmyslov zbavená.
,, No tak, povie mi niekto kde nájdem Alexandra Poláka?“ kričala som na personál. Až teraz, s odstupom času si uvedomujem aká som bola vtedy hysterická. ,, Pani, prosím vás, ukľudnite sa. Kohože to hľadáte?“ pribehla ku mne…
Chodba bola dlhá a prázdna. Okrem môjho zrýchleného dychu a kroku bolo počuť iba bzučanie svetla, ktorého žiarovka to už bude mať čoskoro sa sebou.
To však bola vec, ktorú som veľmi rýchlo odignorovala. Mala som len jeden cieľ. Jeden jediný cieľ. Ale aký? Čo alebo koho som to vlastne hľadala?…
„Takže…“ pokračovala som. „Ona…“
„Neviem, možno si spomenula nato všetko čo sa jej stalo. keď sa na ňu sprvu pozrieš, myslíš si, že je to vyrovnaná mladá žena, ktorá má všetko čo si vysnívala. Podpichuje svojho jediného brata, s ktorým vyrastala, ale pritom ho z mnohých dôvodov neznáša, z mnohých…
- Obsah zmazaný autorom -