srkám ťa do seba z jedovatých pavúkov, kým tvoje malíčky ôsmimi očami utesnia aortu sadrokartónom a ston čo ston hrajú sa medzi vlasmi v zuboch červené sedmy vracajú do hry subjektívne návrhy skrývačka pomedzi prsty, stiahnem sa ako cholerická zmija ak sa pokúsiš len tak lacno ma poťažkať…
„Majka? Do ktorej strany sa píše L?“ „Do pravej.“ „A nevadí, že som napísal E so štyrmi čiarkami?“ „Nie.“ „A do tej strany,“ ukáže naľavo, „sa píše J?“ prikývnem. „A čo to vlastne píšeš?“ Pýtam sa. „Nepoviem.“ Odfrkne cez pokrčenú bradu, nahnutý do papiera. „Bude to aspoň čitateľné?“ Vyzvedám…
Vodáci splavujúci horný Hron, iste poznajú Lodenicu na Mlynčoku na ľavom brehu rieky, 4 rkm pred Slovenskou Ľupčou, v neporušenej prírode. Genius loci tohto miesta vás určite osloví. Hron tu tečie svižne, táborisko poskytuje dobré podmienky na táborenie, posedenie pri vatre, občerstvenie pod krytým…
Osvietilo ma slnko cez okno na chodbe na chvíľku nekonečnú zrazu necítim sa zle svet je krásne miesto už strúham grimasu čo je len ďalšie gesto ... Osvietilo ma slnko viac však nesvieti bo mračná tu nové sú prečo musí to byť vždy hlúpe buď alebo sprcha v chladnom daždi a pocity sú číre placebo…