9.6.2009 dopisy Môj muž mi kedysi povedal, že fyzické telo je najnižšie, nad tým je duchovné a až nad tým je JA. A že niektorí ľudia hľadaním dospejú k tomu duchovnu, ibaže tam zostanú, napr. ľudový liečiteľ, veštica ... Sú očarení duchovným svetom = dušami, anjelmi, aurami, astrálnom...a nevedia…
Hrejivé lúče opäť ma hladia Slnko zdroj radosti Zo mňa však slzy žmýka Spomienky vzdialené chladia Bodajú do čiernej pahreby Kedysi bola totiž srdcom ... V uhlíkoch a popole Spia city vznešene nesmelé Čo tesal som do dreva A ryl perom do papiera Dnes to pero opäť ruka zviera Ale nedá sa načrieť…
V časopise Krásy Slovenska 5 – 6, 1994 Vlado Miššík objektívne a s nadhľadom napísal : “ ... všetky informácie, ktoré sa o Gabčíkove valia z masovokomunikačných prostriedkov, sú buď svietivo biele, alebo úplne čierne. Ani od vodákov, ako milovníkov Dunaja, nemožno očakávať úplne objektívny postoj…
Do vetra vravím slová,
len tak ich šepkám ako kvety šepcú,
do vetra ticho vravím slová,
čo v mojích ústach byť už nechcú.
Do vetra vravím slová,
za tie nie však hlava zodpovedá,
len duša takto zvláštne volá,
chce poslať slová, v mene zveda.
Agenta "Vetu".
Čo je rozhodny a rýchly,
jeho iné…