Bojíš sa ozveny vlastných neistých krokovNájdu ťa v kúte skrytú aj o milión rokovSo strachom upíjala všetkých opojných mokovBez možnosti vymaniť sa spod praotcovských okovTo, čo ťa ťaží ťa kludne ticho zabîjaJe hukot zbraní, keď nenávisť božia jednu po druhej nabíjaVždy klamať ťa nútia len…
Hladina sa nado mnou zavrela.
Netopím sa. Zatiaľ nie. Stihla som sa totiž poriadne nadýchnuť a zadržať dych. Urobila som tak pudovo, skôr než som si rozumom uvedomila, čo sa blíži. Zazvonenie telefónu o takej nezvyčajnej hodine spustilo proces prípravy môjho organizmu na pád. Tón hlasu mojej mamy…
Asi mnohí si zo svojich detských čias pamätáme omaľovánky – zvonku pestrofarebné a veselé, zvnútra kontrastné čierno-biele. Vždy ma na začiatku fascinovali (farebný obal bol taký lákavý), no nikdy môj zápal pre ne nepretrval dlho. Ako dieťa som to neanalyzovala, čo je asi aj dosť pochopiteľné –…
"A teraz všetci!" zakričal dídžej a keď nadišla tá správny melódia všetci prítomní zakričali: "Dlouhá noc!!".Veď viete, tá stará česká pesnička, čo vždy ešte viac rozprúdi zábavu. Tak to bolo aj tam. Všetci tancovali, zabávali sa, pili, kričali, smiali sa a pili... A potom to skončilo. Prišla domov…