Táto básnička je jeden z mojich umeleckých úletov. Ľahká rýmovačka čítajúca sa jedným dychom. Aj tak dúfam, že si tú jazdu užijete. Vlasy vejú v odvete, vezieš sa na babete. Máš na háku celý svet, necítiš čas, cítiš let. Z ľudí vnímaš iba kúsky, nie real svet na sny úzky. Zabúdaš na všetky stresy,…
Ako napísať báseň?, Pýtam sa zas a znova, no na myseľ mi neprichádzajú žiadne správne slová. O láske písať? O utrpení? Či mlák po snehu slnení? Lámem si s tým stále hlavu, podopieram ťažkú bradu. Papier je však stále prázdny, pero túži ho už brázdiť. A tak píšem naň tie slová, čo mi v mozgu…
Niečo čudné cítim v bruchu, nebude to obedom, to tie jeho slová v uchu, stretli sa už s odporom. Vraví mi on: „Mám ťa rád.“ A ja na to? „Si mi brat. Nie láska, nie bytia môjho zmysel. Tvoje city sú len výmysel.“ Vravím mu to jasné nie, vysvetľujem učenie, že on nie je moja polovička,…
Nepodpísaný vzdych a ruky vo vreckách čakajú, kým sa z nás teplo konečne odlepí. Vyústení - - roztrhané vnútra za vstupné poplatky, výstupné penále... Pozliepané vraky opačných pohlaví; všetko je tak náhle na(po)spěch. TICHÉ (K)ROKY A „a“ A až s kožou v ohni je človek vnútri…