4. 9. 2011
1
176
1286
Táto básnička je jeden z mojich umeleckých úletov. Ľahká rýmovačka čítajúca sa jedným dychom. Aj tak dúfam, že si tú jazdu užijete. Vlasy vejú v odvete, vezieš sa na babete. Máš na háku celý svet, necítiš čas, cítiš let. Z ľudí vnímaš iba kúsky, nie real svet na sny úzky. Zabúdaš na všetky stresy,…
4. 9. 2011
2
474
3552
Ako napísať báseň?, Pýtam sa zas a znova, no na myseľ mi neprichádzajú žiadne správne slová. O láske písať? O utrpení? Či mlák po snehu slnení?   Lámem si s tým stále hlavu, podopieram ťažkú bradu. Papier je však stále prázdny, pero túži ho už brázdiť.   A tak píšem naň tie slová, čo mi v mozgu…
4. 9. 2011
0
128
1137
Niečo čudné cítim v bruchu, nebude to obedom, to tie jeho slová v uchu, stretli sa už s odporom.   Vraví mi on: „Mám ťa rád.“ A ja na to? „Si mi brat. Nie láska, nie bytia môjho zmysel. Tvoje city sú len výmysel.“   Vravím mu to jasné nie, vysvetľujem učenie, že on nie je moja polovička,…
4. 9. 2011
2
52
1274
  Nepodpísaný vzdych   a ruky vo vreckách čakajú, kým sa z nás teplo konečne odlepí.   Vyústení -    - roztrhané vnútra   za vstupné poplatky, výstupné penále...   Pozliepané vraky opačných pohlaví;   všetko je tak náhle na(po)spěch.   TICHÉ  (K)ROKY   A „a“   A až s kožou v ohni je človek vnútri…

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek a nezmeškajte tak informácie o našich nových knihách, či atraktívnych zľavách.

email_submit
Súhlasím so spracovaním osobných údajov

Najpopulárnejšie príspevky

Cestovateľské okienko

Literárny blog