Keď už tu tak frčia tie zvieracie litánie tak mi napadlo tu opäť jednu pridať. Pracovala včielka malá od rána až do večera. Pracovala urputne. Myslela si, že jej srdce nikdy nepukne. Lietala si z kvetu na kvet, mala ona cieľ. Bzučala si, že jej svet je jahodový peľ. Jedného dňa vzlietla cíti…
Zotmelo sa. Zvláštne, aký veľký je to rozdiel, keď sa zotmie v meste a v lese. V meste to skoro ani nezaregistrujete – automaticky zapínané mestské osvetlenie a umelé svetlo v domoch tmu spoľahlivo vyženie ešte kým stihne prísť. Ale na samote je tma niečo obrovské, čo drasticky zmení výzor krajiny…
Už si pomaly začíname zvykať a považovať to za normálne, že ľudia vo vyšších riadiacich funkciách, rôzni podnikatelia, manažéri, politici a podobne, majú plat nekoľko tisíc Eur. Avšak aj napriek takémuto, vysoko nasadenému štandardu predsa len z času na čas rozvíri hladinu verejnej mienky…
Zvieram v duši,kráľovskú korunu na trónoch klamstvaa srdce mi buší,praskajúce laná nervov môjho zverstva.