Koľko ľudí máme okolo seba,
no mnoho z nich vidí iba seba.
Koľko z nich ťa v búrke života zradia,
no keď ťa oni potrebovať budú potichu sa priplazia.
Mnohí zas líškať by sa k tebe chceli,
no hneď za rohom ťa pred druhými očiernili.
Málokedy sa medzi nimi nájde aspoň jeden,
čo v ťažkých chvíľach…
Keď to, čo robiť viete, zaspí v jedinej vete: „Tu leží x aj ypsilon.“ Týpek, čo tak rád chodil von. Načúvať zvukom ľudí, počúvať, nie však súdiť. Na slovách nezáleží. Iba on vie, čo prežil. Keď život zmrzol do slov, ťažký je údel poslov. Keď aj spomienky…
Kto so sebou sa bije nikdy neprehrá - tak za sprievodných tónov starej gitary dňa 29. decembra my v jednej izbe sme sa spolu zvítali jak starí milenci - ty Pún, ja Italik Milenci? váž slová - keď tak známi z videnia - tam v jednej posteli v ktorej sa právd z úst pochybnej dámy napijem až budem…
Túlala sa ovečka s kolobežkou po lúke Celkom novú kúpila, ešte bola v záruke Cítiac silu koliesok, upevnených v ložiskách Nebála sa prekážok, nevnímala žiaden strach Až raz mrcha kamienok skotúľal sa do cesty Takmer stovka neškodných, osudný bol až ten stý Vybité dva rezáky, rozmlátené koleno…