3. 3. 2014
4
123
1509
ľudské povlaky v izbách od tiel; šum reči, prúd realít.   Pokoj zadlžený na tvárach od slnka - tieň.   V jadre ticha je všetko. Aj ty. Nech ma neopúšťa, kým neumriem v matrixe.   Podám končeky prstov, absorbujem Boha, v hranách bokov sa zaoblia tvoje prsty.   ustatý hluk je stred každej melódie
2. 3. 2014
1
141
1778
Starej ďáble...V súčasnosti sa niektoré koncertné vystúpenia uskutočňujú v kostoloch. Na príprave jedného takéhoto koncertu sa zúčastnil aj osvetľovač z istého slovenského divadla, ktorý mi rozprával túto príhodu.Keďže išlo o vystúpenie českých umelcov, priviezli si aj svojho zvukára. Ten sa dlho…
1. 3. 2014
2
50
2378
Chodníky sú široké, keď... Keď kráčam nočným mestom. Keď ticho je ich heslom, ktoré... nik už nepozná. Otáčam sa za seba a túžim... Kiež by niekto zvolal... Zastav, tu si potrebný! Zastav! Áno, presne Ty. Ale nie. Tu kričí na mňa bezďák zašťatý... Zastav! Nemáš drobné? Beztak, pod obraz už je…
1. 3. 2014
7
148
2465
O úsmeve, ktorý slzy skrýva... Toľkokrát som písal, že každé slovo mi už splýva...   O láske – škoda reči o tých snahách... Spomínať na chvíle, keď moja duša pred vami bola nahá...   O smrti, ktorá neodvratne čaká... Možno o nej vôbec písať? Tak trochu ma to láka... Tak trochu ma to ľaká...     Ja…

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek a nezmeškajte tak informácie o našich nových knihách, či atraktívnych zľavách.

email_submit
Súhlasím so spracovaním osobných údajov

Najpopulárnejšie príspevky

Cestovateľské okienko

Literárny blog