Prvá láska.

Kedysi som opustila

mladého muža.

V jeho bolesti zo straty

vôbec som necítila (či nevedela cítiť?)

ako to má on.

 

Čo cítim ja? Pravdu povediac, nič.

 

Odstrihnutá od seba

začínam svoju “lovestory”.

 

Fajčiarka.

Dva úlety – suterén.

Fajka sa ani nestihla zapáliť.

A už zhasla.

 

Ani sa nečudujem.

Veď nič necítim.

A seba už vôbec nie.

 

Riaditeľ.

Prichádza láska.

Muž môjho života, myslím si.

Chcem ho mať, chce ma mať.

Na gauči doma ho čaká iná žena.

 

Chce mi dať všetko.

Kto? Ja? Toľkú lásku nemôžem prijať,

necítim sa bezpečne.

Unikám. Odchádzam.

 

Ostávam sama. Ostáva sám.

Dlho sa z toho neviem spamätať.

 

Hair stylista a hezoun z Čiech

Ďalšie dva úlety – pokusy o vzťah?

To už som umŕtvená úplne.

Nie som schopná sa “naviazať”.

Spestrujem si prázdne dni.

Hovorí mi: Na čo čakáš? Už budem.

Niekedy mlčím, niekedy predstieram.

Bez lásky to ide ťažko.

 

On.

Prichádzaš…

a ja sa zatváram.

 

Zatváram sa pred celým svetom,

pred sebou som už dávno zatvorená.

 

Nevnímam, nevidím, nepočujem.

Len to prežiť.

Bez žitia.

 

Dni plynú.

 

Ja žijem? Prežívam.

Dýcham? Predýchavam.

 

Lepšie dni striedajú tie psie.

Žijem? Dýcham?

Oboje plytko.

 

Osvietenie nad cibuľou.

Krájam a plačem.

Cibuľa to zo mňa vytláča.

Alináza robí svoje.

 

Ale nejde len o tú cibuľu.

Rozkladám sa aj pre iné.

 

Odrazu mi je všetko jasné.

Žijem život mojich rodičov.

 

Som odtlačok jej aj jeho.

 

Otec nakladá, mama má naložené.

Už dlhšie to tuším,

no až teraz integrujem.

 

A dosť! Hovorím si.

Už nemusím kopírovať.

Buď svoja. Buď svoja!

Hm, to sa ľahšie povie ako vykoná.

 

…….

 

Cesta to bola dlhá, divoká.

Slušná jazda. Asi raz hore,

veľakrát nadol.

Pár mesiacov v depke,

chcem fakt zomrieť.

 

Pýtam sa: Ty nevidíš, že mi je zle?

Odpovedá: Hej, si nejaká čudná.

 

Vtedy sme boli spolu 15 rokov.

Nevidel, nepočul, nevnímal.

Asi sa bál.

Nemohol mi podať prvú pomoc.

Sám by ju potreboval.

 

Konečne JA.

Po troch rokoch.

Žijem? Dýcham?

Oboje zhlboka.

 

Doslova chytám druhý dych.

Smejem sa, tancujem, cvičím a milujem (sa).

Život je krásny.

 

Nie všetky dni sú ružové,

nie všetko sa mi darí.

Aj deti mám len tak napolovicu.

 

Ale už vnímam a nachádzam seba,

stále sa objavujem.

Je to krása. Je to dar,

ktorý prajem každému.

 

Idem cestou za sebou samou. K sebe.