Umiera sa vraj osamote bez veľkých fanfár a zbytočných rečí tak, ako keby to celé bol prečin proti ľudskosti. Ale ak niečo ozaj viem nedá sa stále carpe diem. Podvečer s plechovkou od piva vo mne dobrodruh ožíva a o pár minút zaspí. Rozsníva príbehy o zbierke básní takých, čo zdieľať mladí nebudú.…
„Kam to kráčaš?“ ozval sa výkrik chodbou do šatne.„To keby som vedel,“ zamumlal Andrej, pokrčil smutne plecami a šuchtal sa zamyslene ďalej. V chodbe bolo málo svetla a tak celkom nevidel, kto na neho hovorí.„Dobre Miško, vieme, že si intelektuál, že sa zamýšľaš nad nesmrteľnosťou chrústa, kým iní…
Počuješ? Zavri oči.Nechaj ho k sebe vkročiť.Nech vlna s vlnou bijea povie mi, že žijemaspoň na chvíľu. Vplíži sa až pod kožutam, kde iní nemôžu.Pritom iba kvapká,kvapká,kvapká. Každá posledná kvapkaje zároveň aj prvá.Dážď?Ten nech si ďalej trvá.Nech dávajú si do zubovkým my pri teple kozubovvnímame…
Som cépéčkár.A tym pádom mám zákonite menší..?Zmysel pre humor.Keď neviem čo je gottkoasi som sa vás strašne dotkol.A zásadne chodím vonkuna dva pivá na Patrónku S ruksakom plným každý piatokako na vraha neviniatokzízajú zástupy pravýchdomácich ľudíBratislavy.Cestou na hlavnú k rýchliku na východ. …
Utekalo jej oko doľava.Možno som sa jej trochu pozdával.Veď mám aj dioptrie,pár chlpov skraja šijei krok už takmer istý.Vedieť tak, čo si myslí...A možno radšejNevedieť. Mojím smerom sa dívalonajmenej jedno oko.To druhé trochu bokoma potmehúdsky žmurkalo:„Na chvíľu celkom zabudneš,kým si bol včera,…
Zapadám.Jak snehová vločka v lete.Čo so mnou? Už iste viete.Jak deravý zub na zábradlí.Pozrite, už ma odhadli.Jak štekot psíkov v malom meste.Sú také nežné, až svrbia ma päste. Ako keď vietor rozihrá zvony,pierko ti k nohám priveje,zapadám bezhlavo do tvojich vôní.Azda si na mňa spomenieš. …
Táto báseň vznikla ako lyricko-epická reakcia na môj dnešný ranný pocit zdesenia po tom, ako sme včera slávnostne požívali enormné množstvá pokrmu. (šak sviatky joj) Nemám dneska odvahupostaviť sa na váhu.Ach jaj
Na ulici leží zdochnutý holub, trocha peria, hlava a nič viac. Jedným očkom díva sa na obchodnú, dolu no a tým druhým na mesiac. Keby som ho pozval k nedeľnému stolu pofŕka mi obrus krvou hovoriac: Býval som mladý a ideálov dvesto že to dotiahnem na orla, sníval som. Keď sme sa večermi preháňali…
Diplom, ktorý už dnes nič neznamená,obrazy ľudí, z ktorých ostali len menáa hrozné zvyky matky.Pár listov básní krátkych,z ktorých sú už len riadky,slovíčka rebélie.Kde dnes ten rebel žije?V zošitoch popísanýchi pote vlastných dlaní?V dnešok sa nepremenípár starých vysvedčení.Listy kníhkrik a…
Myslíš si o sebe, že si femme fatale.Ja by som ti najradšej do hlavy zaťal.
Comments
Pridať nový komentár
Rada Ťa tu vidím. Tvoju ľudskú tvár.
Hovoríš mi z duše.
Aj keď tento verš by som upravil na:
Strachu plné nozdry
Horkosti kalich sa rozbil (kalich rozbitý)
Odchádzam
A tento zas na:
Mĺkve ústa ušiel strach
Tak prázdnou ulicou som šiel
Mozog nie je tu.
až na tieto dva "verše", ktoré mi formou nesadli, hoci obsahom ma pohltili.
To bolo celé perfektné.
Kedysi som sem napísal onú Ego et Solitudo, a dnes pri tejto tvojej som mal podobný pocit.
Vďaka, no toto mi leží v pc už asi rok a pol. Teraz vyzrelo
tak tato je dobraa...
hm....
V slohe s tým kalichom si vyšiel z rytmu, a pôsobí to potom trošku rušivo-
možno by som to dala trošku obrátene,
napr.
Kalich sa už rozbil,
horkosť plní nozdry,
odchádzam.
Alebo ešte pošpekuluj pohrať sa s tou myšlienkou v slabikách, ktoré nenarušia rytmus.
Inak, veľmi pekné!
ĽR