Hovoríš mi z duše. 

Aj keď tento verš by som upravil na:

Strachu plné nozdry

Horkosti kalich sa rozbil (kalich rozbitý)

Odchádzam

A tento zas na:

Mĺkve ústa ušiel strach

Tak prázdnou ulicou som šiel

Mozog nie je tu.

až na tieto dva "verše", ktoré mi formou nesadli, hoci obsahom ma pohltili.

To bolo celé perfektné.

Kedysi som sem napísal onú Ego et Solitudo, a dnes pri tejto tvojej som mal podobný pocit.