Ospravedlňujem sa, že je posledný diel taký dlhý, ale hádam to nebude vadiť:) Dúfam, že sa vám môj príbeh páčil:) Prijímam akúkoľvek kritiku:))

Tak teda...Najprv ťa chcem ubezpečiť, že vôbec mi vôbec neprekážala dĺžka tohto príspevku, naopak, veľmi ma potešila, keďže už patrím k "skalným fanúšikom". Proste je to iné, ako keď si skusmo prečítam niečo úplne neznáme a má to pol kilometra. :D Toto bolo v pohode. Dostaňme sa k podstatnej časti - Musím povedať, že som v Mii aj trošku videla seba, čo sa týka niektorých stránok jej povahy alebo trochu aj života, možno aj preto sa mi celý príbeh tak veľmi páčil. Ku kritike (jedinej, ktorú som k tomuto dielu zatiaľ uverejnila :D) - zo začiatku mi prekážalo, keď jeden príspevok bol tvorený len básničkami alebo piesňami (nieže by sa mi nepáčili, naopak, boli veľmi pekné, ale hrozne ma to dožralo, keď som chcela čítať pokračovanie deja...:PP a úprimne povedané, trochu som ich popreskakovala...ale dodatočne som si všetky prečítala a musím ťa pochváliť. :) Moje básnické črevo je dosť zakrpatené a ani nezvyknem čítať poéziu, ale predsa...jednoducho "z brucha" ti poviem, že sa mi celkom páčili. Potom básne zredli a bolo ich čoraz menej, takže ten jeden problém vypadol. Až na občasné preklepy, ktoré sú samozrejme celkom normálne, už ani nemám veľmi čo kritizovať. Páči sa mi tvoj štýl, nie je to také predramatizované, ani príliš naivné, prípadne rozprávkové...:DD Začalo to celkom inak, ako to napokon skončilo a odhadovala by som, že si to písala dosť dlho (myslím tým minimálne dlhšie ako rok...alebo dva...). Mám pravdu? (alebo ani nie? :DD) Každopádne sa ti chcem poďakovať za krásny príbeh a hodiny príjemného čítania, ktoré som strávila prezeraním denníka Miry Danesovej. :) S pozdravom šťastný zmagorený fanatik/Nicole :P

Naozaj Ti patrí jedno veľké ďakujem, za také štedré vyjadrenie k môjmu "päťročnému úsiliu":) Fakt som to písala tak dlho!:) Pretože som to možno v tých začiatkoch až tak vážne nebrala:) No keď som si to neskôr začala čítať, tak ma to zase chytilo a príbeh som dokončila:)Uznávam, že tých básničiek bolo občas príliš veľa:))) Postupom času som ich "chvalabohu" zriedila, a to vyplýva asi aj z toho, že som už vedela, ako chcem, aby príbeh pokračoval:)) A keď som nevedela, tak som tam šupla len báseň, ktorá vyjadrila len pocity a nie dej:) Teším sa, že Ťa môj príbeh tak nadchol:))) Je to pre mňa veľká pocta:), že môj "román" má skalného fanúšika = fanatika - ak to tam môžem nazvať:))) Ešte raz vďaka:) Tvoje komentáre mi vždy dodali chuť tu vždy zavesiť ďalší a ďalší diel:) Keby sa nečítal, tak sa asi k tomuto poslednému dielu nikdy nedopracujem:) Preto ešte raz: VEĽKÉ ĎAKUJEM:)))

Milá Sara, úprimne gratulujem k ukončeniu tohto na "enigmácke" pomery veľdiela. :-) Neprečítal som každú časť, len niečo zo začiatku potom niečo, len tak ledabolo zo stredu, ale ku koncu ma to trochu viac chytilo a posledných pár častí som si nenechal ujsť. Neraz som povedal, že pre mňa to boli také oddychové jednohubky, keď som sa sem tam "nudil" alebo také niečo. K samotnému príbehu môžem povedať len toľko, že aj keď sa drží bežnej šablóny dievčenského - dámskeho románu a má mnohé spoločné črty s inými dielami, rozhodne je písaný nevšedným štýlom, je z neho cítiť štipku jedinečnosti a aj uveriteľnosti. Myslím si, že si veľký talent, pričom vôbec nekecám, ak poviem, že je mi cťou zdielať s tebou autorský priestor na tejto stránke. Samozrejme, že som v tvojich dielkach postrehol aj momenty, ktoré ma vytočili alebo neboli príliš vhodné na ospevovanie, ale v konečnom dôsledku malo toto dielo svoje čaro. Do budúcna ti želám okrem zrelaxovania aj veľa, veľa inšpirácie. Bodaj by sa ti raz podarilo dielko, ktoré by bolo celkom jedinečné! No už teraz sa teším, na tvoje ďalšie príspevky a tvorbu. ;D S pozdravom Dušan Damián. :D

Ďakujem Dušan:)

Od Teba sa takéto chvály čítajú veľmi dobre, keďže aj ja som hrdá, že zdieľam blog s takým talentom ako si ty:)Ďakujem za konštruktívnu kritiku:)A tak ako ty dúfam, že sa mi raz podarí niečo fakt jedinečné:D Už sa mi v hlave rodia nejaké nápady:D Takže keď ich "porodím":))) tak sa s nimi rada rozdelím "s priateľmi na enigme:))Aj tebe prajem veľa inšpirácie:))

Múze Zdar! Sara:)

Az mi prislo smutno ze je koniec:( musim ta velmi pochavalit lebo sa mi to velmi dobre citalo a tazko sa hladaju negativa...jeden cas som si myslela ze to aj prestanes pisat lebo si nic nepridavala ale potom si znova zacala a ja som sem chodila kazdy den...Bude mi to chybat...Mozno ze ta nieco inspiruje a napises pokracovanie nie?:) A este som sa chcela spytat ze aky dlhy cas vlastne Mia pise tento dennik a kolko Dan chodi s Pam pretoze sa absolutne nevyznam v case :)) Tak to teda prajem vela dalsej inspiracie ;)

Aj mne bolo tak otupno, keď som to dopísala:D Už skôr som uvažovala, že dám aj nejaké pokračovanie, tak dúfam, že sa k tomu raz dokopem:D Mám už aj iné kopnutia od múzy, tak uvidím ako sa to vyvŕbi:D K tým časovým sledom - ) Mia si píše denník od 25. septembra do 1. februára - takže asi pol roka:) A Dan s Pamelou akože spolu chodili len 17 dní.:)))

Spociatku som bola pribehom dost ocarena, ale zaroven trochu sklamana, ze si ho urobila dost podobnym Denniku princeznej, ale aj tak mi to nedavalo a citala som kazdu cast a vcera som docitala posledne casti a fakt ma to dostalo. Musim povedat, ze si myslim ze mas velky talent a strasne som sa na tvojich castiach nasmiala a nechapem kde na tie hlasky chodis:) Skratka chcem povedat to, ze aj ked mi vadila ta podobnost s Dennikom princeznej, aj tak ma to pohltilo a preniesla som sa cez to a musim povedat ze cele toto dielko je fakt dobre. A som rada ze som ho mohla citat a aj mne je smutno ze uz sa to skoncilo. Drzim ti palce a prajem ti hlavne vela inspiracie do buducnosti:)

Ďakujem za komentár:))) No áno, určite ma inšpiroval Denník princeznej:) V podstate som to začala písať len tak z nudy, nerobila som si hlavu z toho, že to robím podobným spôsobom ako Meg Cabbot. Začala som to písať v šestnástich a neskôr som sa k tomu vrátila a snažila som sa tam dávať viac seba, pretože mi bolo ľúto to len tak zahodiť, aj keď som mala presne také obavy, že to bude každý porovnávať s Denníkom princeznej. Dopísala som to len nedávno, v 21 rokoch, takže som sa počas tých piatich rokoch snažila elegantne prejsť k vlastnému štýlu, aj keď kostra "denníka princeznej" sa už vziať späť nedá:)))) Dúfam však, že to nie je na škodu:)) Som veľmi rada, že sa Ti príbeh aj napriek tomu páčil:) Tvoj komentár ma veľmi potešil:)) Mimochodom, čo je s tvojím príbehom? Začala som ho čítať a som zvedavá kedy hodíš pokračovanie.:D S pozdravom Sara

Teším sa naďalšie diela. Nemám momentálne slov, som ochromená :) Ale je to úžasné ;)

Som veľmi potešená:)))) ĎAKUJEM za pochvalu:))

Ahoj :) Natrafila som tu na tento denník a v priebehu pár dní som ho celý prečítala. Páčil sa mi :) Hoci sa mi najprv zdalo, že sa príliš podobá na Denník princeznej, napokon sa podobal len menom Mia, tým, že je vegetariánka a tým, že je to písané formou denníka. Ani dej, ani štýl písania nebol rovnaký :) Zdá sa mi, že je vidieť, že si to písala v priebehu piatich rokov. Vskutku veľmi sa mi to páčilo a ak by to vyšlo ako kniha, ako bolo spomínané v komentároch na skoršie časti, tak by som si to isto prečítala ešte raz :) Skvelé boli tie básne, texty. Jediné, čo sa mi nepáčilo, bolo pomerne často sa opakujúce nesprávne "barbieni". Správne by to malo byť bábika Barbie, barbieny, alebo najsprávnejšie jednoducho barbíny. Prepáč, ale musela som to napísať. Ináč je to super. S pozdravom Lis

Ďakujem za úprimný názor, za veľmi vhodnú pripomienku, absolútne nechápem, ako som to tak mohla napísať:D barbieni:D ĎAKUJEM!!!!!!!!!!!:D VEĽMI PEKNE!!:D

Rozmýšľal som čo napíšem, ale ak máš záujem napíš mi prosím ťa ty na mail, ktorý tu mám v profile a môžeme sa dohodnúť. ;) Budem rád. S pozdravom Dušan Damián.