Tak teda...Najprv ťa chcem ubezpečiť, že vôbec mi vôbec neprekážala dĺžka tohto príspevku, naopak, veľmi ma potešila, keďže už patrím k "skalným fanúšikom". Proste je to iné, ako keď si skusmo prečítam niečo úplne neznáme a má to pol kilometra. :D Toto bolo v pohode. Dostaňme sa k podstatnej časti - Musím povedať, že som v Mii aj trošku videla seba, čo sa týka niektorých stránok jej povahy alebo trochu aj života, možno aj preto sa mi celý príbeh tak veľmi páčil. Ku kritike (jedinej, ktorú som k tomuto dielu zatiaľ uverejnila :D) - zo začiatku mi prekážalo, keď jeden príspevok bol tvorený len básničkami alebo piesňami (nieže by sa mi nepáčili, naopak, boli veľmi pekné, ale hrozne ma to dožralo, keď som chcela čítať pokračovanie deja...:PP a úprimne povedané, trochu som ich popreskakovala...ale dodatočne som si všetky prečítala a musím ťa pochváliť. :) Moje básnické črevo je dosť zakrpatené a ani nezvyknem čítať poéziu, ale predsa...jednoducho "z brucha" ti poviem, že sa mi celkom páčili. Potom básne zredli a bolo ich čoraz menej, takže ten jeden problém vypadol. Až na občasné preklepy, ktoré sú samozrejme celkom normálne, už ani nemám veľmi čo kritizovať. Páči sa mi tvoj štýl, nie je to také predramatizované, ani príliš naivné, prípadne rozprávkové...:DD Začalo to celkom inak, ako to napokon skončilo a odhadovala by som, že si to písala dosť dlho (myslím tým minimálne dlhšie ako rok...alebo dva...). Mám pravdu? (alebo ani nie? :DD) Každopádne sa ti chcem poďakovať za krásny príbeh a hodiny príjemného čítania, ktoré som strávila prezeraním denníka Miry Danesovej. :) S pozdravom šťastný zmagorený fanatik/Nicole :P