Už od môjho narodenia, a to už uplynulo pár rôčkov, mi moja stará mama rozprávala o živote na dedine za „jej čias“. Veľa vecí som nebral vtedy veľmi vážne, no jeden príbeh sa mi vryl do pamäte. 

Bolo to ešte za prababkinej mladosti, keď sa Nagy s Mészárosom, dvaja dobrí susedia, strašne pohádali. Lajos Nagy a Péter Mészáros dlhé roky spolu dobre nažívali, ba dokonca aj svoje dvory mali spojené, až kým si Lajos zaumienil, že svoju časť ohradí …

„Dobré ráno Lajcsi!“ Pozdravil sa natešene Péter. „Aj tebe dobré, susedko!“ Odzdravil sa Lajos a ostýchavo dodal: „Ty, Péter, počúvaj!“ Odkašľal si a začal: „Rozmýšľal som, že by som si spravil trochu súkromia, vieš.“ „Však môžeš, ja ti nebránim. A kedy že by si chcel mať to súkromie?“ Spýtal sa Péter a dodal: „Vieš, aby som si mohol spraviť nejaký program.“

„Nie, Péter, tak som to nemyslel.“ Rýchlo ho vyviedol z omylu. „Ja by som si chcel postaviť plot, chápeš, rozdeliť pozemok.“

„Hm…“ Nadýchol sa Péter a odvetil: „Nuž, keď si myslíš, že práve toto potrebuješ? Nedbám.“ Tu sa už aj Lajos posmelil: „Ty, Péter, nezájdeš do hostinca na pivo, trochu si to premyslíme.“

„Jako myslíš, ale teraz už konečne platíš ty!“ Dodal Péter a spokojne sa vybrali do krčmy.  

            Prešiel týždeň a Lajos už mal vyformovaných dosť blatových tehál, aby mohol začať s murárčením. „Keď raz plot, tak taký, aký len tak hocikto nemá!“ Vravel si neustále Lajos.

Prešla ešte jedna noc a ráno sa opäť obaja vítali, len Péter mal akúsi zlú náladu. „Dobré ráno Peti!“ Pozdravil sa Lajos celý nedočkavý, kedy sa to začne.

„Dobré, dobré… Ako komu dobré.“ Odzdravil sa Péter s takou nechuťou, že keby naňho niekto pozrel až by ho srdce zabolelo.

„Čo sa ti stalo susedko, veď dnes máme veľký deň, ideme stavať. Zabudol si?“ Pýtal sa Lajos. „Ale kdeže, nezabudol. Nevidíš, že som v montérkach?“ Odpovedal Péter, ktorý zamieril rovno k studni a opláchol si tvár pod prúdom ľadovej vody.

„Dnes bude veľmi pekný deň.“ Povedal a o chvíľu začali stavať.

Keď už bol plot dlhý dobrých desať metrov, tak tu zrazu narazili na problém.

Stará stodola.

Áno, práve tá stála presne v smere kadiaľ chceli stavať plot, a keďže si nepremysleli kadiaľ presne povedie plot skôr, museli to vyriešiť teraz.

„Hej, Lajos. Čo urobíme?“ Pýtal sa Péter. „No to vieš. Stodolu postavil môj dedko! Mala by stáť na mojej strane pozemku.“ Odvetil Lajos.

„Dobre, povedzme, že súhlasím.“ Prikývol Péter, ale všimol si hneď, že plot sa nebezpečne približuje k latríne, a keďže obaja používali jednu a tú istú latrínu, museli sa znovu rozhodnúť.

„Podľa mňa je latrína moja.“ Povedal Lajos. „A to už ako?“ Pohoršene sa spýtal Péter.

„No to máš tak, keby vtedy môj otec neprehovoril toho tvojho, aby niečo spolu postavili, dodnes by sme chodili na potrebu za kôlňu. Mimochodom, tá je moja už dávno.“ Odvetil Lajos. A to už Péter nevydržal a skríkol: „Chamtivec jeden akýsi! Tak on si ti ponechá stodolu, má aj kôlňu a ešte aj záchod by mi spod zadku vytiahol.“ Stále sa rozčuľoval, akoby ho niečo dusilo, no nedalo mu a spýtal sa: „A maštaľ?“

„Čo s maštaľou?“ Nechápavo sa spýtal Lajos.

„Akože čo? Povedal Péter a dodal: „No, tá je automaticky moja.“

„Čo, no to si vyprosím! Maštaľ, ktorú sme spoločne stavali?“ Nasrdil sa aj Lajos.

„Áno tá.“ Prikývol Péter.

„No to ti vravím, tá maštaľ bude tvoja len cez moju mŕtvolu.“ Vyhlásil Lajos.

„Pozrime sa, čo sa z teba vykľulo. Tak ty takto, na kamaráta, a už si zabudol, koľko krát som ti požičal aj pár tisíc na šrot a ovos pre prasce.“ Ohradil sa Péter.

„Pokiaľ viem, jediné prasa si tu ty a ešte aj klamať sa ti zachcelo.“ Vynadal Lajos Péterovi. To už Péter nevydržal a hodil po Lajosovi blatovú tehlu, no tá sa rozbila o stenu stodoly. Lajos taktiež nelenil a hodil po Péterovi rovno dve tehly.

Už došlo k oplzlým slovám, nadávky sa sypali sťa lavína. Zvedavé babky klebetnice zvonku nakúkali cez bránu, aby im nič neušlo.

Dvor sa razom zmenil na bojisko. Péter sa pri stodole bránil lopatou, pred tehlami, ktoré Lajos hádzal. „Nemyslel som si, že to raz poviem, ale preklínam deň, keď som ťa spoznal Péter  Mészáros!“ Vykríkol zúrivý Lajos a schmatol tehlu, ktorá mu ležala pri nohe a hodil ju po Péterovi.

Ten sa jej vyhol, ale tehla narazila rovno do sekery, ktorá bola zaseknutá v stene stodoly. Tehla sekeru uvolnila a tá nešťastne rozdrvila Péterovi lebku. Péter spadol mŕtvy na zem.

To sa ale už Lajosovi podlomili kolená, priplazil sa k Péterovi mrmlúc: „Péter prepáč, toto som nechcel , toto som naozaj nechcel.“ No Péter bol už navždy preč.

Na druhý deň Péterovo telo pochovali. A Lajos …  Ten sa chudák zbláznil a o päť rokov na to, ho dedinčania našli mŕtveho v lese, na ktorého mieste je dnes už len chotár.

Kto neverí, nech navštívi náš cintorín, no nájde tam už len schátrané hroby dvoch priateľov, ktorých jeden plot rozdelil viac, než sami chceli.   

Malý slovník:  

Péter  Mészáros  -  Péter  Mésároš

Lajos  Nagy        -  Lajoš  Naď