autor Pavol Chrapáň

Vítam vás priatelia a milovníci poézie.V dnešnej časti by som vám chcel odprezentovať svoje básne,aby som vám spríjemnili tento deň.Prajem vám príjemné čítanie.

Čas nočnej krásy

Je jasná obloha,

plná jagavých hviezd,

luna opodiaľ Zeme

strážkyňou stala sa,

inej nablízku

veru niet.

Chladný vietor

ihravo si veje,

ticho prevláda si

v tento čas,

krásne sú

nočné chvíle,

čo prichádzajú zas.

Tam kométa letí,

tam v dialave

vidno tu krásu,

slnce, ktoré žiarí,

hľadieť je nádherá

na jasnú to oblohu.

Hviezdy sa jagajú,

niet mračien na nebi,

vidieť tu nádherú,

srdce isto

každé poteší.

Pouličný samotár

Mladé chlapča

na ulici,

smútok v srdci

skrýva,

v očiach on

ma slzy,

ťažká je to chvíľa.

Osamelo cíti sa,

bez rodiny,

bez priateľov,

smutná je to chvíľa,

srdce ho zabolí,

niet uňho

krásnych snov.

Od svitania

blúdi mestom,

ulicami

bez ľudského davu,

ponimajúc dneškom,

pieseň kde si hrajú.

Vždy keď večer nastane,

luna na nebi

sa objaví

a chlapča do chatrče

sa navracia,

oči smutné,

v nich zjavia sa slzy,

na zem dopadnú zľahka.

Líha si na slamník,

po večernej modlidbe,

neuteší ho

veru nik

a to je smutné.

Rodná mi

Domovina krásna,

rodná mi to zem,

domovina blízka,

kde žiť smiem.

Kde zrodil som sa kedysi,

v ten krásny čas,

boli to krásne roky,

keď prichádzal som

medzi vás.

Domovina moja,

kde raz dokonám,

rodná zem moja,

dnes spomínam.

Rodná mi...

Hrdý som býval,

na svoju vlasť,

rodnú mi to zem,

v nej vždy som sníval,

ten svoj sen,

rodná mi to vlasť.

Šťastne som žil,

radosť spoznával,

zo všetkých chvíľ,

života si užíval.

Rodná mi...

Rodná je domovina,

vlasť prekrásna,

každá v nej chvíľa,

je dnes krásna

spomienka.

Ďakujem vám za pozornosť a teším sa na vás pri ďalšej časti.Kto má záujem prezentovať svoje básne vo chvíľke poézie?Napíšte do správ na fb.