neviem, či mám ešte rozhádzané hormóny po porode(už to bude rok) ale plakala som pri čítaní... pamätám si to, vyhnali nás z kúpaliska lebo hasiči potrebovali načerpať vodu... a tatko sa vtedy ako dobrovolný hasič ukázal doma po dvoch dňoch, celý čierny a s bolavými otlakmi v kanadách... už viem, niesú to hormóny, to si tak veľmi dobre popísala... TLIESKAM ! už zase:-))

D

vidim ze sa to bude este riadne zamotavat! a asi sa uz opakujem ale fakt sa mi to paci a velmi sa tesim na dalsie casti... nech ta muza kope!

Vaša priazeň ma veľmi potešila. Naozaj by som čo najskôr chcel vyhodiť ďalšie časti. Som rád, že vás to stále baví. :) Snáď koncom týždňa. ;) Ešte raz všetkým vrelá vďaka. S pozdravom Dušan Damián.

hm...citala a povedala, ze na to nemas? hm...to je smutne...

ďakujem

nič zmysluplné ma nenapadlo, ibaže TLIESKAM!

Musela. Všetko. Povinne. Hoci aj v mojom príbuzenstve sa našli také slabé povahy, ktoré vyhlásili, že moje diela budú čítať až keď vyjdú. :-(

takýmto komentárom. Veľmi si cením každého čitateľa, ktorý dočíta dokonca a keď potom znechutene neodíde, ale niečo to v ňom zanechá, alebo sa pri tom pobaví, to je naj odmena. Lebo niekedy mám pocit, že píšem a píšem a nič z toho, ale keď to niekto ocení, s radosťou idem na niečo ďalšie. A ja tiež mám niekedy pocit, že načo budem komentovať, keď už to všetci vychválili, ale sám vieš, že každý jeden názor neskutočne poteší a preto ti veľmi ďakujem za ten tvoj, idem niečo nové napísať :D

ja som nečakala, že vás toto až tak osloví, no v hlave sa mi to liahlo dosť dlho, kým som to dala na "papier". Ja by som v knihu ani nedúfala, na druhej strane takto pred pol rokom by som nedúfala ani v takéto pozitívne ohlasy. Ešte raz ďakujem. ženiete ma vpred