aj mne sa páči

Máš naozaj zaujímavý štýl :) ani neviem, čo by som ti povedala :D Mne sa na tejto básni hrozne ráta jedna vec. Po prečítaní prvej strofy som si vravela: "Toto je nejaká divoká forma..." :D ale ako som pokračovala ďalej a ďalej, zaimponovalo mi, že rými sa mi akoby samé podkladajú pod nohy, keď si to v duchu rozprávam. Nemáš ich nasáčkované len na konci veršov, čo je myslím, originálne :)

Čakám, kedy sa kto rozbehne s komentármi a nikde nič... Tak začnem, lebo tá plocha tu je akási prázdna. Podľa mňa fajn, veľmi fajn :) naozaj vydarené dielko. Originálne rýmy (aspoň originálnejšie, ako som ja v poslednej dobe čítala - asi som málo čítala), a neviem... aj napriek tomu, že to máš pekne do rytmu mi to pripadalo také voľnejšie :) tzn. zhltla som. Pekne :)

ten požiar sa šíril z družstva, kde sa samovznietila nejaká zle uskladnená slama alebo čo. Na začiatku bola teda chyba ľudí a príroda si to len odniesla.

Dobry vecer, Precital som si tento blog. Aj ked nie som zo Zahoria, prezil som tam nejaky ten rok a videl som to, co ostalo po tom poziary. Bola to spust. Videl som Tatry tyzden po tom ako sa podarilo uhasit ohen. Som z vychodu, a bolo to strasne. Ale nedokazem povedat napriek tomu, ze priroda je kruta. Priroda nie je kruta, len sa brani. Je len tazko pre nas pochopitelne preco je to tak, ale je. Je len na nas, ci sa dokazeme s tym nejak vysporiadat. Tento blog je krasny, smutny ale napriek toho plny nadeje. Len tak dalej.

tak to muselo byt hrozne...dobre ze sa nikomu nic nestalo...viem si predstavit, ake to bolo vidiet to kazdyden...boli sme teraz v lete v tatrach a bolo mi do placu ked som videla tu spust po kalamite, hoci to bolo davno...strasny pohlad...priroda je nevyspytatelna...krasna a vie byt kruta...hm..

No škoda bola ohromná. Zhorela obrovská plocha lesa. Otec mi povedal, že 1200 hektárov, čo si ja viem len ťažko predstaviť. Mne stačilo, keď som denne okolo tých čiernych pahýľov cestovala do školy.

takze sa nikomu nic nestalo?

Nevzal Ti lasku Boh..., ale Ty sam...

ja mám zimomriavky každý krát keď to čítam po sebe, to sa nechválim, to sú spomiekny. Nemusím asi hovoriť, ako reaguje na túto poviedku moja rodina...