Díky za kritiku... toto je len dielo, ktoré naozaj nemá cenu (ja sama som to povedala nejednému človeku). Keďže mám svoj vek, nemôžem písať úžasné sexuálne scény. Ale skúsim to, hádam sa budúce dielko bude páčiť ;)  

ahoj Vlado ,teraz som našiel túto stránku a som prekvapený akú cestu si absolvoval.V minulosti sme sa bavili o stanovaní pri Viedni.Nakoniec som sa ani tam nedostal.Napíš mi niečo o Tvojich cestách za posledné roky.Chavdar som dávno predal ale i tak rád niekde vybehnem každý rok ,možno niekedy by som mohol ísť aj s Tebou.Ahoj Jaro.

... škoda, už som sa tešil, že si prečítam chilli soft pornografický príbeh (o to pikantnejší, že ho píše baba), nakoniec sa z toho vykľul len lacný mravoučný príbeh pre "mladé neskúsené husi", navyše veľmi nevieryhodný: ten Javier Marco (ináč dosť idiotské meno, prevzaté asi z argentínskych seriálov) je teda riadny blb - babu, ktorej zatiaľ vyká, obťažuje v prostredí kancelárie vsúvaním rúk pod sukňu - tak sa správajú azda iba dedinskí burani a nie úspešní lámači ženských sŕdc.

Doslova každá žena sa dá zbaliť, ak použijete vhodný "dobývací rituál" - jeho hlavnou súčasťou sú vhodne volené slová vo vhodnom čase a prostredí, oveľa neskôr prídu na rad nenápadné i nápadnejšie dotyky, potom vône a pachy, a  celkom nakoniec, po prekonaní intímnej osobnej zóny, celá tá prírodou naprogramovaná feromónová chémia, ktorá spôsobuje u omámenej obete stratu racionálneho uvažovania, totálne rozpustenie morálnych zásad, podlamovanie kolien a klesanie do horizontálnej polohy...
(Čítal som, že akýsi tirolský chasník balil baby na tancovačkách tak, že po svižnom tanci im utieral spotené čelá vreckovkou, ktorou si predtým vyutieral svoje spotené podpazušie, presýtené mužskými feromónmi - a devy mu padali do náručia. Chalani, skúste to! :-)
Marco fiamme Javier

Keď som písala tento príspevok, bolo to, samozrejme, ako keď píšem iné príspevky, niekedy len bezmyšlienkovite klepkám do klávesnice a dačo z toho vylezie... Ale aha na tento odsek!!: "Stále rovnaký, no zrazu o čosi krehkejší, zrazu si uvedomujem, že mi na tebe stále nesmierne záleží a aj keď ma na obzore čakajú nové zasľúbenia, nové výzvy a nové úrovne žitia, po ktoré si pôjdem s radosťou (a spomienkou), ľúbim ťa." A keď sa to tak vezme: "Stále rovnaký, no zrazu krehkejší, zrazu si uvedomujem, že mi na tebe stále nesmierne záleží a aj keď ma na obzore čakajú nové zasľúbenia, nové výzvy a nové úrovne žitia, po ktoré si pôjdem s radosťou (a spomienkou), ľúbim ťa." Ty kks :D:D:D:D šamani :D:D:D:D duchovia!! :D

veľmi sa mi to páči

Ešte ich tu bude viac :P

"Sanka ušla k susedovi. Našťastie nebol doma. Je to nervák, citujem mamu, hoci to nie je pravda. Pán sused totiž NEMÁ nervy!" "Tráva začala horieť. Oco ju okamžite zadupal. Povedal, že ak chcem podpáliť celý dom, len tak ďalej. Nechápem to. Ako ho môžem podpáliť, keď som vonku? Nabudúce to skusím vnútri, či oco nespomenie zase dvor." Mne sa na tebe páči ten nevinný zmysel pre absolútne sarkastický humor! :D A máš skvelý štýl. Netradičné komentáre ako: "Je u nás v nemilosti", "Vybuchla" atď. atď... :) aj by som na tie slovné spojenia zabudla :) je príjemné si ich pripomenúť.

... pochopil som všetko, môžeš sa spoľahnúť. Ak Ťa to aspoň trochu upokojí, ber teda slovo tréma ako terminus technicus na označenie stavu, keď človek pociťuje strach zo zlyhania v situácii, ktorá je preňho spoločensky dôležitá (Robinson nikdy trému nepociťoval), pričom sa obvykle zveličujú dôsledky zlyhania, čo je pre neurotické osobnosti typické. Myslím si, že to, čo Ti tu (a vám ostatným, čo majú podobné problémy s trémou či sociálnymi fóbiami) o pár dní napíšem, určite funguje. Nebude to nič svetoborné, ide o odskúšané postupy, myslím si však, že mnoho ľudí, ku svojej škode, o nich nič netuší, a práve ony by mohli byť kľúčom k vyriešeniu týchto drobných životných nepríjemností. (Ide totiž naozaj len o drobné nepríjemnosti, povedal by som "prkotiny" - veľké životné nepríjemnosti sú napr. "darčeky" typu, že Ti ochorie Tvoje dieťa na leukémiu, prídeš o strechu nad hlavou a staneš sa bezdomovcom a pod.)

áno myslela... a potom to pôsobí celé tak sarkasticky a smutne zároveň... je to v podstate tragické, budúca generácia to bude mať ťažšie, lebo sny a ideály sa v podstate nemenia, menia sa však spôsoby ako ich človek hľadá. A svet je zas o niečo sivší.

Myslela si tým jazyk? Mne ho to tak pripomínalo...