Prídete do prístavu, zaplatíte 2500 EUR, zapíšu si Vaše meno, dajú vám kľúčiky od zapaľovania a ukážu vám loď. Zdesíte sa nad jej veľkosťou. Doteraz ste totiž okrem 4 m dlhého kanoe neriadili nijaké väčšie plavidlo.

PARAMETRE LODE DERBY 34:
dĺžka 15,00 m; šířka 3,45 m; ponor 1,05 m;
priejazdná výška 3,50 m; motor 120 koní;
palivová nádrž 650 l nafty; nádrž na pitnú vodu 1250 l;
elektroinštalácia 12V (220V v prístave).

(V Holandsku pri riadení lode dĺžky do 15 m, s max. rýchlosťou 20 km/h nepotrebujete nijaký preukaz. Musíte však mať nad 18 rokov.)

Naložíte si batožinu, vyleziete na kapitánsky mostík, predvedú vám, ako sa naštartuje a vypína motor, ako sa zapínajú pomocné bočné motory na prove, potočia kormidlom, zaželajú príjemnú plavbu, ukážu na telefónne číslo na pulte ...  "keby dačo" - a zoskočia na breh.
Osamiete.
Naštartujete, potlačíte plynovú páku opatrne vpred a niekoľkotonový kolos sa odlepí od móla smerom na širší kanál, po ktorom sa kĺžu lode - malé, väčšie i obrovské. Porovnávaním zistíte, že vy patríte medzi tie najväčšie (čiže najťažšie ovládateľné). U "kolegov" budíte rešpekt, každý automaticky predpokladá, že tak veľkú loď musí riadiť určite skúsený  riečny vlk. Mýlia sa. Našťastie loď má spätný chod, ktorý plní funkciu brzdy. A húkačku, ktorú však ostatní nepoužívajú. Postupne si osvojujete praktické dôsledky 1. Newtonovho zákona (zotrvačnosti), v dôsledku čoho sa vám - na širšom kanáli - stuhnuté svaly tváre občas uvoľnia a začnete jedným očkom sledovať aj krásnu krajinu naokolo. A tá naozaj stojí za to...

Ste v HOLANDSKOM KRÁĽOVSTVE, na dovolenke snov, pred vami je 170 kilometrov kanálov, jazier, riek, legendárnych i magických starobylých miest, veterných mlynov, tulipánov, nekonečných pastvín, syra i všadeprítomnej vody ... a 4 metre pod vami hrmí 120 koní lode DERBY 34.

Derby 34 má veľký kapitánsky mostík, veľkú prednú a zadnú palubu. V podpalubí má 5 kajút, 2 sprchy, 2 WC, spoločenskú miestnosť. S hotelom Veža Arabov v Dubaji sa to nedá porovnať, no 10 ľudí tam pri troche príslovečnej slovenskej skromnosti v pohode týždeň prežije. Na dôvažok - nás bolo iba 9.

Kajuty sú vybavené dvojlôžkami. Posteľnú bielizeň, resp. spacáky si musíte zaobstarať sami.

Kuchynka je malá, ale vybavená riadom, dvomi chladničkami, plynovým sporákom. Plyn zohrieva aj vodu na sprchovanie.

Štandardne sa riadi loď z hornej paluby, odkiaľ je dobrý výhľad na situáciu na vode i do okolitej krajiny.

Riadenie je aj vo vnútri lode, kormidelník má však sťažený výhľad, najmä na pravú stranu. Dá sa použiť v nečase, alebo - ako sa stalo nám - pri poruche horného kormidla. Peter sa za kormidlom cíti evidentne dobre, pripomína mu zrejme mixážny pult v jeho zvukovom štúdiu - i obloženie stien a pocit uzatvoreného priestoru je podobný. Viac o Petrovi nájdete TU.

Na rovnom širokom kanáli, za mierneho vetra a lodnej premávky môžu pokojne riadiť loď aj celkom neskúsení adepti. Za kormidlom je práve 13-ročný Martin, nadšený vyznavač bikrosu (Twister Modra). Na lodi mal aj svoj bicykel.

Kormidlo si chcú postupne vyskúšať všetci, Zuzana samozrejme tiež.

Idyla na mostíku končí, keď sa objaví prvý zdvíhací most. Musíte sa zaradiť do radu čakajúcich lodí a počkať, kým obsluha zastaví cestnú dopravu, otočí či zdvihne most a zapne zelené svetlo. Potom pomaly prichádzate k otvorenému mostu a snažíte sa trafiť do zúženého miesta, často len o pár centimetrov širšieho, než je vaša loď. Po 3-4 mostoch si zvyknete.

Za niektoré mosty sa platí. Spôsob je zábavný. Vyberač mostného vám spustí k lodí akúsi udičku, na konci ktorej je uviazaný holandský dreváčik. Doňho musíte (za jazdy) vložiť príslušnú sumu. Pohybuje sa od 0,5 € po 3 € (za viac mostov).

Mosty končia svoju prevádzku zvyčajne o 16/18 hodine. Ak prídete neskôr, na moste svietia dve červené svetlá, ktoré znamenajú, že musíte prečkať noc a plávať ďalej môžete až ráno o 9 hodine, kedy nastupuje obsluha mosta do služby.
(FOTO Peter Konečný)                                                    KLIK na FOTO

Dvaja členovia posádky sa pokúsili pod rúškom noci emigrovať na nafukovacom člne do NDR. Služba ich však objavila a boli vrátení na palubu.
(FOTO Peter Konečný)

Holanďania - suchozemci si užijú - od 9,00 do 16,00 je ich plynulá jazda po cestách, najmä v menších mestečkách, prerušovaná zdvíhaním mostov, často aj 3x za hodinu.

Pravá kormidelnícka zábava začína v prvej plavebnej komore, ktorú vám osud postaví do cesty. Musíte natlačiť loď medzi ostatné, tak, aby ste sa ich ani nedotkli. Holanďania, ktorí riadia lode od predškolského veku, by to považovali za faux pas; avšak, pretože sú slušní a distingvovaní, zažili by ste miesto obvyklého slovenského klopkania na čelo, hlučných nadávok a hádzania valašiek, asi len útrpný úsmev. 

Pri parkovaní lode musíte mať zdatného bocmana, strážiaceho kormu lode, so schopnosťou navigovať jemne loď presne tam, kde má byť uviazaná. Bohuš sa v tejto činnosti prejavil ako profesionál, určite by vedel zaparkovať aj 12-palubovú Queen Elisabeth na lagúne v Benátkach.  

Čaru riadenia lode najviac prepadol Peter, postupne sa prepracoval na excelentného kormidelníka. Svoje majstrovstvo prejavil najmä v príšerne preplnenej marine v Amsterdame, kam sme vo svojej naivite vplávali úzkym prielivom a odkiaľ bez problémov, za plnej prevádzky lodí, vycúval. Priemerný amatér by na jeho mieste opustil mostík, vrhol sa do vody, doplával na breh a hľadal stratenú duševnú rovnováhu v uličkách lásky.  

Je počudovaniahodné, že tento jemný človek - básnik a hudobník - našiel záľubu v riadení tak príšerného hlučného monštra pozváraného z hrubých plechov. Čo robí Peter, keď je na súši, si pozrite TU.

(FOTO Peter Konečný)

Slováci vyrážajú na víkend do prírody autami, Holanďania loďami. Loď tu má asi každý, kurzy riadenia plachetníc a motorových lodí sa organizujú od školského veku. Cez víkend sú kanály, jazerá, rieky i priľahlé more plné plavidiel rôzneho druhu a veľkostí.  

Jedno z našich kotvíšť v menšom malebnom mestečku. Niekedy je problém nájsť voľné miesto na parkovanie. Nám sa to podarilo. 

Kotviť priamo pod veterným mlynom je naozaj nezvyčajný zážitok. Ak si k tomu prirátate pozvanie na pohár dobrého slovenského sektu, pohoda je dokonalá. Skrátka - "romantika jak sviňa"...  

Námornícky prípitok neznie : "Na zdravie !", ale "Hore dná !". Greenhorni na snímke však pijú po stojačky, čím porušujú nepísané námornícke pravidlo. Suchozemci netušia, že:

- na lodi sa pripíja posediačky (lode sa kývu a na stojáka by ste rozliali)
- na lodi sa pri prípitku neštrngá - rušili by ste tým mŕtvych kamarátov na dne
- prvá dávka z fľaše patrí Neptúnovi - odlejte ju do vody, ináč sa vám zle povodí
- na lodi si nemôžete len tak popiskovať, pískanie znamená nebezpečenstvo
- ak zmeníte lodi meno, stihne ju nešťastie
- žena na palube znamená rovnako nešťastie
  (najmä ak na 25 námorníkov pripadá jedna žena)

Sise na uvoľnenie pohárik dobrého slovenského šampanského nestačí, pomocou jógových asán necháva prúdiť kozmickú energiu čchi cez čakry svojho tela, pričom jej duša bivakuje v oblakoch v stave nirvánám sámprasánám, nám, obyčajným smrteľníkom nedostupnom. 
A ako trávi Sisa víkendy, keď nie je na lodi?    Prečítajte si TU.

Denná plavba trvá cca 4-5 hodín. Po ukotvení lode sme podnikali romantické prechádzky holandskými mestečkami. Nemyslite si, že obyvateľom stačí jeden kanál stredom mesta, z hlavného kanála vybieha spleť menších kanálov stredom menších ulíc. Pretože do týchto kanálov sa s veľkou loďou (vinou nízkych mostov) nedostanete, majú domorodci na svojich veľkých lodiach priviazaný nafukovací motorový čln, ktorým podplávajú aj tie najnižšie mosty v meste, často podobné tým v Benátkach. 

Pretože kotvíšť v mestečkách je málo, a rýchlo sa obsadia, najviac lodí mieri na sklonku dňa do lodných kempov, zvaných aj mariny. V marine je však v strede sezóny a navyše cez víkend tiež lodí požehnane, a tak treba prázdne miesto pri móle často hľadať. Mariny majú aj základné vybavenie - elektrinu, pitnú vodu, kiosky s potravinami, miesta na postavenie stanu, detské ihriská a pod.

Počasie v Holandsku je výnimočné - v rámci jedného dňa prežijete obyčajne všetky druhy počasia, okrem sneženia a poľadovice: silný studený vietor, o dve hodiny ostré páliace slnko, potom sa od mora navalia nízke teplé mraky a vytvoria tropický skleníkový efekt = vlhko a teplo; minimálne raz za deň sa pritrafí i dážď, obyčajne krátky, no výdatný. Voda je trochu studenšia ako u nás, no našim otužilcom - Sise, Petrovi a Bohušovi to neprekážalo, a zaplávali si každý deň. Príjemne sa na nich z paluby dívalo.

Najlepšie sa však pláva v jazerách, a tak sme si na jedno odbočili.
Typickým plavidlom po jazerách je plachetnica - všade sú ich stovky.

V strede sme vypli motor a naskákali do vody. Lucia zakúša osud ženy námorníka - čakať, či sa jej muž z vody vráti a aký úlovok prinesie. Bohuš sa vrátil. Neulovil nič.

Najväčším čudom Holandska sú akvadukty. Plávate si skrátka s pocitom istoty po kanále, zrazu sa pozriete nabok a namiesto brehu je POD vami osemprúdová autostráda so stovkami áut. Komu by len napadlo, že okrem cesty ponad vodu je možná aj voda ponad cestu. 15-ročného Nikolaja diaľnica však príliš neláka - nie je na ňu možný prístup bicyklom. Niko je totiž bikrosový fanatik - ak neveríte, pozrite si jeho stránku TU. Aj na lodi mal bicykel.

Jedným z vrcholov našej plavby bol Amsterdam. Prechádza ním široký hlavný kanál, z ktorého odbočujú kruhovite desiatky menších kanálov. Na hlavnom kanále stretnete aj obrovské nákladné lode, zažijete veľké vlny od vetra, a pozor treba dávať aj na dodržanie plavebnej dráhy vyznačenej bójami. Na všetko dozerá zo svojich žltých rýchlych člnov polícia. Na hlavnom kanále za kormidlom zažijete pocit, že ste kapitánom námornej lode plaviacej sa po rozvlnenom mori, najmä ak vás "kolega" z 200 metrov dlhej lode pozdraví.

Na Amsterdam sme si nechali dva dni. Ťažko o ňom rozprávať, treba ho zažiť.

Niektoré scenérie by mohli ísť rovno na pohľadnice.

Vo dne - v noci sú ulice plné ľudí rôzneho pôvodu, rasy, temperamentu, náboženstva, oblečenia. Je to pestrá zmes národov, ktorá (vraj) spolunažíva bez väčších problémov.

Ulice sú plné hudobníkov, živých sôch, bábkohercov, klaunov i žonglérov.

Na trhu máte problém vybrať si z 500 druhov tulipánov ten najkrajší.

Za pár eur dostanete i "štartovací balíček" so semenami konopy indickej.
Sú dva scenáre: (1) po prekročení nemeckých hraníc vás zastaví polícia, vrecko vám nájdu a vy pôjdete na tri roky do chládku, alebo (2) semienka dopravite na Slovensko, zasadíte ich, potom vás nejaký vydarený sused udá a vy pôjdete na tri roky do chládku...

Aby ste si nemysleli, že sme čas v Amsterdame prehýrili len plytkou zábavou, pitím Heinekenu a fajčením trávy ... ako vzdelaní a kultivovaní slovenskí turisti sme navštívili aj niekoľko významných múzeí.

Po meste nás prenasledovalo indivíduum s vrkočmi a baretkou divokých farieb, v tvári s nezameniteľnými slovanskými črtami. Mávalo nám pred očami zväzkom slovenských už neplatných tisíckorunáčok a opakovalo: iksčejndž, iksčejndž. Chcelo ich vymeniť za euro v kurze fifty, fifty, t.j. 1:1. Nakoniec sme sa ho, vďaka blízkemu kanálu, zbavili. 

Bicykle, všade bicykle...

... aj tu ...

... preboha, tu tiež ...

... niektoré aj kvitnú...                                                  (FOTO Peter Konečný)

... pomóóóc, tých bicyklov je určite viac ako ľudí.

Fasády domov v Amsterdame sú ako namaľované.

Po rušnom meste sme odbočili z hlavného kanála na romantickú riečku Vecht, kľukatiacu sa holandským vidiekom. Kotvíme v mestečku Maarssen, plnom lodí. 

Typická krajina okolo Vechtu - pastviny pre kravy, ovce, kozy, lamy, kačky, husi... Samoty uprostred lúk, oddelené kanálmi... 

... a krásne voľné kone. 

Po riečke Vecht už len návrat na široký rozvlnený Amsterdamský kanál a po desiatich kilometroch Nieuwegein - marina, z ktorej sme pred týždňom vyrážali na našu plavbu. 

Potom balenie.
O rok dovidenia, Holandsko !

***

Ak chcete vidieť, čo sme zažili na plavbe o rok, pozrite si Holandsko na lodi 2010.