Najkrajšia myšlienka tohto príspevku v mojich očiach: "Učíš ma dýchať zo slov do slov" Celkom ma inšpirovala... Už sa v mojej hlave kujú pikle na dielko. Inak veľmi zaujímavé. Súhlasím, že optimálne sú tak 3 - 4 čítania a to ja nejeden príspevok obrátim pred očami viac krát. Zostaň s múzou! S pozdravom Dušan Damián.

Hej ten rytmus trošku rušil aj mňa keď som si to spätne prepisoval do PC. 

Ale tak ja väčšinu diel tvorím tak že si ich pospevujem, takže tam ten nedodržaný rytmus značne zaniká.

Čo sa týka tých myšlienok a celku, ak si neporozumel niektorým motívom, asi chápem prečo.

Najskôr to bude tým, že mnohé moje dielka nadväzujú na predošlé v myšlienkových pochodoch.

Ale aj tak si myslím, že sa to dá chápať aj bez znalosti mojej predošlej tvorby.

No priznám sa, že v poslednej dobe už značne lajdačím v mojej "poézii", takže určite máš pravdu v tom, že by som to zvládol napísať aj lepšie a rafinovanejšie pričom by som mnohé ozrejmil.

Čo sa týka tej lásky... Tú si ozaj cením viac ako mnohé iné... Možno nezaklamem ak poviem že si ju cením najviac zo všetkého.

A v tomto dielku som mal namysli falošnú lásku, len klam, ktorý sa všade komerčne vynukuje. Prázdne slová, ktoré sa hrajú na lásku ale nemajú s ňou nič spoločné. 

A ďakujem za komentár. Vnímam ťa ako človeka, ktorý má  nadhľad a určite nejakú tú skúsenosť k tomu, takže si to cením o to viac. ;-)

Múze zdar!  

Ó, vďaka za komentár, vedomie, že si si to celé prečítala ma nesmierne teší. 

Tak teraz si musím chvíľku počkať, lebo niečo momentálne s týmto príbehom riešim. :-)

A podľa toho ako sa to vyvŕbi tak sa rozhodnem ako so záverom naložím.

Ako som povedal, napísané to už je, už len to finálne usporiadať musím, ale aj mne to bude z časti chýbať.

Veľmi sa teším, že sa aj ty tešíš na ten záver. Dodáva mi to veľkú motiváciu. :D

Tak ešte raz vďaka za komentár.

 

Celkom zaujímavé závery :) Ďakujem za prečítanie ;)  

Toto som ,,tvorila" na suplovanej hodine dejepisu. Je to taká blbosť, ktorú písali taký paličkoví ľudia, akých teraz často kreslím.

tak nas uz dlho nenapinaj:) minule som si citala vsetky diely od zaciatku a ani som si neuvedomila, ze prve casti si vypusti na svetlo sveta takmer pred rokom:) tesim sa na ukoncenie ale zaroven mi to bude chybat:)

Myslela som, že je to žena na poprave. Potom že robila nejaký odvážny pokus a čakala na výsledok, že či ,,pokusný králik" zomrie alebo nie. Potom mi to znelo, že má prednášať, ale nevie nič vykoktať, ale tu bolo divné ,,Na CHRBTE som pocítila tiaž pohľadov". A zrazu zistím, že je to žiačka pri odpovedi! :D

v tomto svete stotožňujem nádej s chlebom, je nevyhnutná, tá súkromná, ktorá sa z času na čas mení, podľa okolností a našich životných postojov a cieľov, i tá základná ľudská ( osobne ju považujem za dôležitejšiu ) ktorá dáva zmysel existencii života..a ktorú nemožno zrútiť ako domček z kariet ak o niečo prídeme, môžeme to vnímať tragicky, no často pre nedostatok skúseností, neschopnosť vidieť dopredu, ako i sebaľútosť, strácame radosť, a tak nevnímame to dobré, čo je pred nami.. :))

v prvej časti sa mi páčilo, kam to smerovalo *ako chutia tvoje slzy zotreté z mojich líc* pekné rušil ma nedodržaný rytmus v niektorých veršoch a záveru som nerozumel, prečo zase zmeškám? takisto láska ako bublina - žiadalo by sami ozrejmiť aká láska, pretože podľa tvojich vyjadrení si lásku ceníš páči sa mi u teba, že sa snažíš ísť do hĺbky, poodhaliť skutočnú hodnotu vecí a vzťahov fajn :)

všetci sme v podstate deti, či máme 10 alebo 80, neustále sa v nás odohráva boj toho po čom túžime, s tým, čo rozumovo chápeme, že je správne, dobré; trojročné dieťa to dáva najavo bez zábran, jeho chcem poznajú všetci susedia, postupne sa vyrovnávame s tým, že sú tu aj iný ľudia, a tí majú svoje chcem, učíme sa to rešpektovať, chápať, dokonca spolupracovať, ale *ja* sa občas prebije.. no funguje to len vtedy, keď si to uvedomujeme, ako ty, ak nie, zostaneme trojročný do osemdesiatky :) chcel som len povedať, že všetci potrebujeme cítiť, že máme miesto medzi ľuďmi, že naša existencia nie je len recyklovanie hmoty, ale že aspoň občas niekto príde a povie: som rád, že si; vtedy sa nám oveľa ľahšie dospieva.. a bodky.. niekedy .. či .... vyjadria myšlienku lepšie ako ... :) tvoj príspevok chápem ako povzdych, a keď to predýchaš, určite sa s tým pohráš viac :)