tak tú melódiu by som chcel počuť, mne sa zdá trochu tragická..:) vďaka

Domček z karát sa stavia takto: - zoženieš si dobrý stavebný materiál, teda nové, čisté, neumastené, rovné karty - upraceš stôl, aby na ňom bolo dosť priestoru, aby bol suchý, čistý, bez omrviniek a jazierok od kečupu - stôl dáš pod lampu - vymeníš žiarovku v lampe za silnejšiu - zatvoríš okno - zamkneš dvere - vypneš TV, CD, RADIO, aby Ťa nič nerušilo. - uviažeš si vlasy čelenkou, aby Ti nespadli na domček - sadneš si oproti kartám, zatvoríš oči a predstavuješ si hotový, stabilný, vysoký a krásny domček, ktorý postavíš - vstaneš, podídeš k zrkadlu, pozrieš sa na seba, usmeješ sa a povieš: "Si perfektná, bude to krásny domček" - potom sa vrátiš k stolu a sústredene, sebaisto a neomylne ukladáš na seba jednu kartu za druhou - s pribúdajúcimi poschodiami rastie v tebe pocit radosti a potešenia z toho čo robíš Tak sa stavia domček z karát!

dakujem, tak ako vravi dusan, hned som pisala v zachvate beznadeje a neala som to kde vypustit tak som bez akychkolvek uprav pisala, presne tak ako som to citila...odkaz k tomuto vsetkemu, budte uprimni k sebe a zacnete byt uprimni k inym... takych sebareflexii tu mozno bude viac, uvidime co to da

Už sa stalo, ďakujem. Aj za komentár :)

Ďakujem :) Nepíšem tam o mne samej i keď nádej je u mňa to, čo umiera posledné. Veľa vecí v mojom živote sa do poriadku nedalo a vo veku si sa trafila. Mám 14 :) Ale myslím si, že máš pravdu :) Ešte raz ďakujem :)  

a tiež výstižná. Áno, nádej je tu vždy a veľmi nám pomáha, keď nám už nič iné nezostalo. Lenže samotná nádej... veľmi nerada Ti to hovorím a neviem, koľko máš vlastne rokov, ale niečo takéto som ja pociťovala v trinástich, štrnástich... a odvtedy nič. Život sa mi nedal dokopy, len sa naďalej rúcal, aj keď som si už myslela, že sa tam nemá čo. Bohužiaľ platí heslo, že vždy môže byť horšie... a s najväčšou pravdepodobnosťou aj bude. Mám 22 a moje nádeje sa nenaplnili. Po uplynutí takéhoto dlhého času už aj ten najoptimistickejší človek začína rozmýšľať nad tým, či jeho nádeje neboli náhodou zbytočné. Treba sa však zamyslieť nad tým, či to takto nemá náhodou byť. Či nám ten domček z karát zvaný život nebránil vo výhľade na niečo iné, čo je tiež pekné. Možno (určite) horšie a podradnejšie, než to, o čo sme prišli, ale možno je to aj napriek tomu niečo, pre čo sa vyplatí žiť. Toto bola moja nová nádej zhruba od sedemnástych. Ale v každom prípade, nádej si nenechaj vziať! Ak sa ukáže byť nezmyselnou a zbytočnou, prídeš na to aj sama, ale v oveľa menej bolestivej podobe, ako keby Ti ju mal zobrať iný človek so slovami, že si naivná a blúzniš.

veľmi pekné. Dosť mi to totiž pripomína moje pocity, vlastné prehry. Zvlášť toto považujem za najbližšie sebe: "Ľudia a veci čo mi boli a stále sú najbližšie len od seba odháňam vecami, čo sa mi teraz stále len zdanlivo páčia...Každý nový ďeň si vravím, že sa vrátim ku svojej podstate a namiesto toho si po nej stále len šliapem." Strata vlastnej podstaty za plného vedomia je jedna z najhorších vecí, aké sa môžu v jednotlivcovi odohrávať. Veľa ľudí, vlastne drvivá väčšina totiž skôr či neskôr stratí vlastnú podstatu, stanú sa niekým úplne iným, začnú mať radi iné veci a iných ľudí, robia iné rozhodnutia (často oveľa horšie než predtým) a ani o tom nevedia. Uvedomovať si, že tento proces prebieha vo vás, že od seba odkopávate to, čo ste predtým milovali a čomu by ste mali zostať verní už aspoň z vďačnosti... a pritom nemáte silu tomu zabrániť... to je brutálne. Aj toto "je to môj trest za všetko, pomaly zanechávam už aj seba..." je veľmi výstižné. Súhlasím však s Dušanom v tom, že z tohto by sa dalo vyťažiť oveľa viac. Spracovať to dôslednejšie, výstižnejšie, tak, aby to pochopili aj ľudia, ktorí nemusia z osobných skúseností poznať, o čom píšeš. Ak ma niečo skutočne rušilo, tak to však nebola dĺžka ani štylizácia, ale pravopisné chyby. Ja viem, že upozorňovanie na gramatické javy je otravné, dôležité sú predsa myšlienky a nie chyby, ktoré dokáže opraviť každý (ešte aj počítačový program), ale... tri bodky by mali byť naozaj tri a dáva sa za nimi medzera, ako za jednou bodkou. ;-)

Opäť... sa mi to veľmi páčilo... nemám slov :) Ja viem, že sa opakujem :D 

... ja nemám slov :) Veľmi sa mi to páčilo :)

Taktiež musím povedať, že je to nádherné dielo. S mnohým čo bolo povedané súhlasím a tak to nejdem opakovať. Jednoducho krásne. Zostaň s múzou. S pozdravom Dušan Damián. PS: Ale prosím ťa oprav si "jing a jang" je správne "Jin a Jang". To je jedna z vecí, ktorá mi udrela do očí. ;-)