Najnovšie komentáre
Veľmi úprimné..
Úprimne poznám ten pocit, napriek tomu, že nie som kňaz. Prežívam ho tiež. Láska je krásny dar a aj keď to znie bolestivo nemusí byť naplnená z túžby... tá je žiaľ väčšinou príčinou bolesti a utrpenia. Povzniesť tú lásku a transformovať do viery, šťastia a rodosti iných je naplnením vlastného srdca.. Boh pozná dôvod prečo je to tak... Buďme vďačný za dar lásky a pokúsme sa zbaviť v nej sebeckosti... a potom možno príde zázrak...
Nepovedala by som, že Boh neexistuje...
Toto je však veľmi ťažká téma, aj keď zaujímavá a dá sa preberať do špiku kostí a donekonečna. Súhlasím si fiamme, pretože predložil absolútne logické argumenty a obdivujem Adharu, z koľkých možných odborných pohľadov dokázala tú to tému zhodnotiť.
Ja však nie som ani vedec, ani filozof, no tiež sa snažím riadiť vo svojom živote podľa "pravdy". Ktorá je ale na každom kroku až príliš relatívna. Absolútna pravda podľa mňa skrátka neexistuje. Neverím v ňu. Verím predovšetkým v riadenie sa svojím vnútrom, nie konvenciami, ani nijakými zväzujúcimi pravidlami pozemských náboženstiev. Mám k nim hlboký odpor.
Čo sa týka Boha; moje nazeranie naňho sa nezmenilo pod vplyvom "výtlačku" CHATRČ od Paula Younga, ako to vrelo sľuboval /no pritom, po prečítaní pár strán je celkom jasné, že nemá poňatia o čom TREPE!/, ale dielom, v ktorom by som sama nikdy nepredpokladala, že v ňom niečo podobné nájdem. Dan Brown jasne opisuje, že obrazom božím, na ktorý sme podľa Biblie boli stvorení, nie je naše telo, ale naša myseľ, ktorá je pri troche úsilia a kontrole myšlienok schopná čohokoľvek. Je to mocný nástroj, ktorý nám nemôže nik vziať!, to len dnešný svet nás presviedča o tom, že potrebujeme veci, ktoré v podstate vôbec nepotrebujeme!
Teda tým pádom infantilná predstava deduška s briadkou, sediaceho na obláčiku, a súdiaceho naše hriešne duše, ktorú nám cirkev už cez pol tisícročia vtiera do myslí, celkom padá! Pohŕdam cirkvou na plnej čiare, úplne verejne, priamo a nehanbím sa to povedať! Pretože z Boha urobila dogmu slúžiacu na manipulovanie ľudí a z Ježiša ohavného puritána.
Nič z toho NIE JE PRAVDA. To je môj názor.
Na výklad božieho slova nám "slúžia" kňazi vyučení cirkvou. Prečo? /vhodnejší by bol taktiež termín výklad zaužívaného spôsobu klamstva/
Normy správania, "určované" Bibliou sú len ďalšie dogmy cirkvi k tomu, aby sme si uvedomovali, akí sme zlí, hriešni, ako sa potrebujeme kajať a hlavne je za toto presvedčenie, ktoré do nás tĺka štedro platiť! A stále dookola!
Cirkev utláča ľudskú podstatu a snaží sa nám do podvedomia vštepovať svoje vlastné vzorce, ktoré rovnako ako jej predstavy o Bohu ani s Bibliou nemajú nič spoločné! Dôsledkom sú duševné choroby, podceňovanie sa, sebaobviňovanie, bezuzdný fanatizmus.
Napriek tomu všetkému v Boha verím, verím v systém spravodlivosti na tomto svete, /lebo hoci je to zvrátené, v istých životných paradoxoch naozaj môžeme nájsť dávku spravodlivosti/, ale NEVERÍM a NEUZNÁVAM cirkev.
Nie je to príliš komplikovane na Boha, ktorý sa správa voči ľuďom ako nejaký kmeňový náčelník? Zakazuje niečo bez udania dôvodu, trestá a odpúšťa nelogicky, podľa nálady a rozmaru? Nie je jednoduchšie pripustiť , že žiadny Boh neexistuje?
Konštatovanie, že slobodná vôľa a vševidiaci Boh sa navzájom vylučujú, nie je nové. Prišiel na to nejaký filozof už tuším v stredoveku alebo v novoveku, kedy a kto, to si už vážne nepamätám, škoda. Nepamätám si už ani, ako sa s tým vysporiadal no viem, že existenciu Boha nevylúčil. Variánt na jej riešenie je však niekoľko, takto z fleku ma napadá napríklad:
1. Áno, Boh je vševedúci a ľudia skutočne nemajú v pravom zmysle slova slobodnú vôľu. Boh vie dopredu, kto sa ako rozhodne. To ale neznamená, že sa nemôže z rozhodnutí tešiť alebo hnevať, akurát by tieto emócie zažil "trošku skôr" a nie vo chvíli, keď daný človek urobil dobrú alebo zlú vec. A odmeňovať a trestať tiež môže. Načo to potom ale je, tie odmeny a tresty? No proste na to, že keby Boh nezverejnil čo sa mu páči a čo nie, dopadlo by to ešte oveľa horšie. Takto strach pred Božím hnevom prinútil pekných pár (ovšem, zďaleka nie všetkých a to tiež Boh dobre vedel), aby konali podľa jeho vôle. A druhá vec, Boh hrá fér. Svoje pravidlá aj odmeny a tresty zverejnil preto, aby sme na základe ilúzie o slobodnej vôli mysleli, že dostaneme, čo si zaslúžime, hoci to vlastne nemôžeme ovplyvniť. Aby sme vedeli, na čo sa môžme tešiť a za čo to bude.
Súčasný svet príliš nezodpovedá Božím predstavám, to je fakt, ale my nie sme Boh a nevieme, čo bude ďalej. Čo ak je toto len nejaké prechodné zlé obdobie, ktoré aj tak napokon dospeje do šťastného konca presne podľa Božích zámerov? Čo ak si to naplánoval presne takto? Dokonalý svet by bol nudný, asi tak, ako kniha, v ktorej sa nič nedeje, všetci si spolu šťastne nažívajú a usmievajú sa na seba. O čo je lepšia kniha, ktorá síce skončí šťastne, ale mnohokrát to v nej vyzerá veľmi dramaticky (ako teraz s ľudstvom)? Svet môže byť takouto knihou. Ja však mám najradšej zo všetkého knihy, ktoré sú dramatické a ešte aj skončia sad endom. :-) Ktovie, možno aj takú knihu chcel napísať pre svoje potešenie Boh.
2. Boh vždy vidí budúcnosť, lebo je vševediaci. Ale len aktuálnu budúcnosť. Ktorá sa môže zmeniť za chodu sveta. V súčasnosti je vďaka kvantovej fyzike dobre známe, že svet nie je predpovedateľný, neriadi sa presne nalinkovanými pravidlami, ktoré by umožnili jeho budúcnosť "vypočítať" pri znalosti všetkých vstupných údajov (tzn. údajov pri jeho vzniku). Kvantové častice sa správajú, akoby všetky mali slobodnú vôľu. Neboli im pri vzniku sveta zadané nijaké fixné príkazy, len pravdepodobnosť, že budú niečo robiť. Osud tohto vesmíru je matematicky nepredvídateľný, len s určitou pravdepodobnosťou môžme povedať, ako skončí. Ak Boh stvoril vesmír a viac do neho už potom nezasahoval, uvidel by najpravdepodobnejšiu budúcnosť, ktorá sa ale každú chvíľu mení, keď nejaká častica spraví niečo nepravdepodobné. Boh by videl budúcnosť premenlivú, ale nie "absolútnu", keďže časticiam dal slobodnú vôľu.
3. Ďalšia možnosť je, že všetky tie nepravdepodobné a zvláštne javy na kvantovej úrovni vznikajú priamym zásahom Boha. Že častice predsa len dostali pri svojom vzniku všeobecný príkaz, ako sa majú správať (najpravdepodobnejší stav), ale keďže Boha takýto predvídateľný vesmír rýchlo začal nudiť, každú chvíľu mení stavy elementárnych častíc. Tým sa mení celá vopred nalinkovaná budúcnosť. Zase - Boh okamžite vidí, aké dôsledky bude mať to, čo časticiam prikáže urobiť, ale pri ďalšej zmene rozkazu sa to zase zmení. Chaos na kvantovej úrovni možno nie je nič iné, než Božie hranie sa s vesmírom a hľadanie budúcnosti, ktorá by Bohu najlepšie vyhovovala.
Takže "Kristov plán" zlyhal, lebo ľudia uskutočnili to, čo Kristus nezamýšľal. Ale potom to nebol "Boží plán", jedine, ak by jeho súčasťou bolo aj to ľudské zlyhanie. Lenže Kristus, pretože je Boh, musel dopredu vedieť, že jeho plán sa neuskutoční, že ľudia zlyhajú a založia inú cirkev, než tú, čo mal na mysli. Potom by však pôvodný "plán" mohol byť iba "testom", aby zistil, či ho ľudia správne pochopia a uskutočnia? Ale to by Kristus nemohol byť Bohom, lebo Boh je vševedúci, a nepotrebuje "testy", lebo vždy predvída ich výsledok. Teda "Boží plán" je vlastne všetko, čo sa deje, NIE ČO SA podľa Boha MÁ STAŤ - čo sa podľa Boha má stať, to sa vždy aj stane! - Boh vie na miliardy rokov dopredu, čo sa bude diať s každým atómom. Už pred Vašim narodením vie, čo kedy urobíte. Do detailu. Ako Vás potom môže trestať za Vaše činy (keď ich má de facto vopred naprogramované). Je to niečo podobné, ako keby ste hrali bábkové divadlo, a po skončení predstavenia trestali Gašparka za to, čo v hre vyvádzal...
Slobodná vôľa človeka a vševedúcnosť Boha sa totiž načisto vylučujú. Ak tvrdíte, že nie, rád si prečítam Vaše argumenty. (Pri ich formulovaní myslite na Gašparka).
P.S. Ak protestujete, že človek nie je bábka, ktorú Boh vodí na špagátiku, ale je to aký si robot (alebo ak chcete výtvor), ktorý si môže podľa svojho uváženia voliť svoju cestu - ste tiež načisto vedľa. Ak by tomu tak bolo, Boh by pred každým Vaším rozhodnutím bol v neistote, ako sa rozhodnete - ak "dobre", tak by Vás odmenil a "radoval by sa"; ak "zle", tak by Vás potrestal a "hneval by sa". Ale potom by to nebol Boh - Boh sa nemôže ani "radovať" ani "hnevať" (napr. hnev je prejav sklamania nad správaním, ktoré nepredpokladáte - a Boh nemôže niečo "nepredpokladať", to by nebol vševedúci). Boh teda nemôže byť v neistote, ako sa veci uskutočnia - vie vždy NAISTO, ako sa rozhodnete. Nuž, ale, ak to vie - nemôže byť o Vašej "slobodnej vôli" ani reči...
Veľmi pekné myšlienky, Oľga :) Naozaj výborná úvaha :)
Čítanie bolo trochu obtiažne, ale zvládla som to a mala som z toho naozaj fajn pocit :) Taktiež si rozbehla veľmi zaujímavé témy.
Stephanie Meyerová a teda aj film natočený podľa jej knihy Twilight nesie na konci veľmi pekný odkaz: "Smrť je ľahká, pokojná. Život je ťažší." Dokonca i o orgazme sa hovorí, že jeho vrchol je sekundová smrť. Možno sa jej naozaj netreba báť. Ja osobne sa bojím len toho, že odídem priskoro. Netrápi ma matéria. Tá ma naozaj nikdy netrápila. Ale ľudia, vzťahy, láska, rodina... To tu budem naozaj zanechávať s ťažkým srdcom.
Čo sa týka eutanázie... je to zvláštne, no neviem sa k tomu vyjadriť. Musela by som ešte pred tým rozanalyzovať svoj postoj, ktorý žiaľ bohu k tomuto nemám. Na jednej strane sa mi nezdá fér "trpieť" a na druhej neviem, či je celkom správne nechať sa "utratiť".