Prajem veľa šťastia ;) 

Ale aj keby bola neschopnosť sa rozmnožovať patológia, je predsa stále veľký rozdiel medzi chorým človekom a mŕtvym človekom. Zdravotné poisťovne to určite rozlišujú. :-)

No ale ak aj zabudneme na mulice - čo takto včela? Včelia robotnica má s chromozómami všetko v poriadku, je zdravá, je dospelá, nemá parazitov a predsa sa nemôže rozmnožovať. Je včelia robotnica neživá?

OK, tak mi dajte svoju mail, alebo ak nechcete zverejniť svoju e-mailovú adresju, napíšte na môj mail (je v mojom profile). Môžem Vám poslať tak text na základe ktorého prendnáška vznikla (upozorňujem ale, že je staršieho dáta), ako aj samotnú prezentáciu v power poine. Predpokladám, že tá prezentácia bude čoskoro dostupná aj na webe.

Už len k tomu plytvaniu priestorom - áno, to nie je vedecký argument. Je to laický agument, ktorý odznel napríklad aj v závere filmu Kontakt. Neviem, či to majú všetci z toho filmu, ale mne to napríklad povedali už viackrát, hlavne keď ma chceli napáliť. :-)

Vďaka za reakciu.

Mulica je dobrý príklad, ale myslím že ho môžme b.u.n.v ignorovať. Tá definícia je skôr myslená na druh ako na jedinca. Mulica ako druh zanikne v prvej genrácii, jej existencia závisí na iných organizmoch (a tak úvahy môžme preniesť na ne). Iné by to bolo ak by sme uvažovali o organizme ktorý by žil biologicky večne (bez delenia).

1. a 2. musia platiť súčasne. 2. osamote nestačí.

Neurón sa "rozmnožovať" samozrejme dokáže, a to tak, že sa podieľa na rozmnožovaní samotného organizmu.

Ale je to fakt len orientačné, neviem o žiadnej všeobecne akceptovanej definícii života (čo napr. vírusy).

Nemyslím že boj proti entropii je kľúčová vlastnosť života. Podľa mňa je to len dôsledok prostredia v ktorom sa nachádza. Bez definície života je to ale len vec názoru.

Myslím že pri tých fluktuáciách to ani tak nie je z ničoho, ale skôr ide o akési "požičanie energie z budúcnosti". Keď sa časový interval trocha natiahne tak zákon zachovania energie platí. Definícia času je možno ešte ťažšia ako je to pri živote tak ten čas nechajme radšej na samostatnú tému...

O prednáške som sa žiaľ dozvedel príliš neskoro, inak by som snáď zo zvedavosti prišiel. Ak sú podklady v elektronickej forme rád by som si to pozrel. Teraz k veci.
Myslím že úvahy na tému či sa niekde inde vo vesmíre vyvinul život nezávisle od Zeme sú pri súčasnom vedeckom poznaní čisto špekulatívne (ale zaujímavé).

Akceptujme nateraz ateizmus a predpoklad že vesmír netrvá večne. Z toho vyplýva že život musel niekde samovoľne vzniknúť. Pravdepodobnosť pre vznik života je teda nenulová. Na konštatovanie faktu či život inde vo vesmíre je pravdepodobný alebo nie by sme potrebovali aspoň približne odhadnúť túto nenulovú pravdepodobnosť vzniku života vo vesmíre ako celku. I keď už boli vymyslené rôzne vzorce či metodiky, všetky padajú práve na tom že nevieme ani len odhadnúť vstupné parametre.

Tak napríklad:
1. Nemáme úplne jasno v tom čo to život vlastne je (definícia).
2. Nevieme aký veľký vesmír v skutočnosti je (pravdepodobne väčší než čo dokážeme v súčasnosti pozorovať)
3. Vieme toho veľmi málo o štruktúre (hlavne vzdialeného) vesmíru. Už len úplne základný fakt ako pravdepodobné sú planéty a akého sú druhu či zloženia.
4. Stále nepoznáme mechanizmus prechodu od organických zlúčenín k živému organizmu. Je preto veľmi špekulatívne odhadovať túto pravdepodobnosť, dokonca i tvrdiť že je malá (hoci to je intuitívne). Nikto nepopiera že i primitívny život je komplexný. Napriek tomu si viem predstaviť že za určitých vstupných podmienok by mohla byť pravdepodobnosť takejto organizácie hmoty limitne vysoká (i keď sám to nepredpokladám). Jednoduché pravidlá niekedy samovoľne vedú ku komplexným štruktúram (napr. fraktály alebo aj hra Život).

Ešte malá úvaha. I pokiaľ by bolo extrémne nepravdepodobné že život vo vesmíre vznikne viackrát, to ešte nevyhnutne neznamená že sme vo vesmíre sami. Život, pokiaľ má na to prostriedky, má tendenciu exponenciálne rásť a expandovať. Kolíska života, nech už by bola kdekoľvek, by sa zrejme pokúsila ten život rozšíriť. Ak by to nešlo inak, tak i posielaním extrémne odolných mikroorganizmov ktoré by mohli mať šancu uchytiť sa v rôznych podmienkach. Zvyšok by sa už nechal na evolúciu.
I keď v prípade Zeme predpokladám že život skôr znikol tu než bol importovaný. Pretože si myslím že Zem má (mala) predpoklady na vznik života a tak je toto vysvetlenie pravdepodobnejšie než že sa sem dostal zvonka.

Mimochodom argument že nie sme sami pretože by to bolo plytvanie priestorom počujem snáď prvýkrát. Asi mi unikajú nejaké zdroje...

Rastú a pritom usporiadavajú svoju štruktúru /čim bojujú proti entropii/ trebárs kryštály.  Ohľadne rozmnožovania: brala by som to ako jednú z definícií  života. Lebo každý ZDRAVY organizmus ZA VHODNYCH podmienok je schopný rozmnožovať sa. Zdravý- myslím tým bez patológii, pretože kríženca, ktorý má v genotypu nepárny počet chromozómov, možno považovať za patológiu. Neurón predsa nie je organizmus, ale iba jeho súčasť. 

budeme Ťa volať Grco

Ďakujem za názor. Práve idem vyčerpaná z prednášky o vzniku života, kde sme rozoberali aj otázky definície života. Ono tá definícia je hrozne náročná a zložitá, ale dovolím si nesúhlasiť s Vašimi argumentami. Rozmnožovanie by som rozhodne nebrala ako súčasť definície. Potom by mulica, sterilný kríženec koňa a osla nebola živá, ani iné z nejakého dôvodu sterilné organizmy. Schopnosť množiť bunky svojho tela by prichádzala do úvahy už skôr, ale poznáme bunky, ktoré sa nikdy nedelia, napríklad neuróny a tiež sú živé. A interagovať s okolím a pretvárať ho tiež nie, lebo takto by bol živý aj oheň a  zaspórované baktérie nie...

Boj proti entropii možno nie je len výsada života, ale je to jeho kľúčová vlastnosť. Navyše, ak sa niekde vo vesmíre znižuje entropia, deje sa to náhodne, a je len otázka času, kým sa to obráti na "správny smer", zvyšovanie entrópie. Ani boj života proti entropii síce nebude večný, ale trvá oveľa dlhšie a prebieha precíznejšie a cieľavedomejšie než v neživých sústavách.

S možnosťou alternatívnych hypotéz súhlasím. Pokiaľ mi je známe, už je dokázané, že hmota a energia z ničoho skutočne vznikajú, ale len na veľmi krátky okamih, kým zase zaniknú - tzv. fluktuácie vákua.   

Zaujímava úvaha. Myslím ale že v tomto prípade (definícia života) zamieňač príčinu a následok.
Veľmi zjednodušene by som definoval život zhruba ako entitu ktorá dokáže:
1. rozmnožovať sa (a možno i meniť sa, toto neviem či je nutná podmienka)
2. interagovať s prostredím a pretvárať ho

Ďalšie podmienky ktoré sa zvyknú uvádzať (príjem potravy, látkova výmena a pod.) už sú podľa mňa dôsledkom, rovnako ako boj proti entropii. Aby bola entita schopná robiť 1. a 2. potrebuje konať prácu na čo potrebuje energiu. Toto je ale už len dôsledok fyzikálnych zákonov ako ich poznáme. Za predpokladu iných zákonov by zrejme mohol existovať život aj bez týchto obmedzení.

Taktiež samotný "boj proti entropii" nie je len výsada života. Z fyziky ma ako príklad napadne atóm ktorý absorbovaním fotónu prejde do excitovaného stavu ("bojuje" proti entropii). Časom zrejme ten fotón vyžiari ale ak bude blízko zdroja energie (hviezdy?) tak môže vo svojom boji pokračovat, podobne ako život. Predpokladám že v chémii budú podobné príklady. To ale nie je moja silná stranka tak ma napadá len fotosyntéza čo je už organická chémia, predpokladám ale že niečo podobné bude i v anorganickej chémii.

Čo sa týka vývoja vesmíru, života v ňom a jeho konca, zdieľam podobný názor pretože momentálne sa mi to zdá ako najpravdepodbnejšie. Napriek tomu existujú určité možné východiská (pravda to že by sme si niečo priali neznamená že to tak je), napríkad:

1. Hoci predpokldáme že fyzikálne zákony platia v celom vesmíre rovnako (a pozorovania to zatiaľ potvrdzujú) nemusí to tak byť. Presnosť pozorovaní je zatiaľ príliž nízka hlavme vzhľadom na vzdialené objekty a stav čo pozorujeme je dávna minulosť, ktorá už nemusí platiť. Navyše sú zrejme oblasti (kvoli infláčnej fáze) ktoré zatiaľ ani teoreticky nie sú pozorovateľné.
2. I keď termodynamika hovorí inak, existuje určitá možnosť že by energia-hmota mohla vznikať "z ničoho" čo by umožnilo boj proti entropii. Už len samotný vznik vesmíru naznačuje takúto možnosť. Konieckoncov nie je to až tak dávno keď sa seriózne zvažovala teória Steady-state (http://en.wikipedia.org/wiki/Steady_State_theory)
3. Pokiaľ by vesmír bol cyklický (skončí zmrštením do singularity) tak tým pravdepodobne dôjde k resetu entropie. Neviem si síce predstaviť ako, ale možno sa raz nájde spôsob ako preniesť informáciu cez tento stav.

Martin

Súhlasím s Majkou. Cirkev nemá s bohom nič spoločné! A katolícka je navyše v mnohých prípadoch mekka homosexuálov a pedofilov, ktorý svoju úchylku skrývajú za služu bohu. Ja nie som katolík ani žiadny iný -ík. Som ľubo. Naposledy som si vzal jedného kňaza či ako si vravel na paškál, že prečo katolíci chodia do kostola 500 m autom a parkujú po trávnikoch. Robia bordel a špinu. Dodnes im nič nepovedal. Bodaj by aj povedal veď nosia do zvončeka. Biznis je biznis. A tento je nezdanený!