Nuž predstava existencie v samote je naozaj ťažká ale myslím že nie nemožná. Veľa ľudí si želá nesmrteľnosť avšak málokto si uvedomí že by to skôr či neskôr mohlo viesť i k dlhým úsekom existencie "v samote".

  Konieckoncov taký Boh bol osamote väčšinu času z doterajšieho trvania vesmíru a väčšina ľudí nemá problém prijať jeho existenciu. A ak my sme potom stovrení na obraz boží tak by sme snáď mali vedieť samotu znášať veľmi dobre...

Ja viem ten krk sa tam nehodi ani mne, skusim to pozmenit, aj ekd som chcela poukazat na to ako maju labute vzpriameny krk a cez to ukazat na hrdost...a preto pisem taketo veci prave pre to, co si napisala ze basen musis prezit..:)

Ďakujem za komentár... čo sa týka toho rýmovania, tak pravda je, že v písaní básní nie som vôbec zbehlá, čo je aj príčina toho, že ich neviem písať, tak ako by sa po správnosti malo. Cením si však radu a beriem ju na vedomie :)

Zaujímavá poviedka, pekná myšlienka. Ja si síce neviem predstaviť, na čo by človek ešte žil bez ostatných ľudí na svete, ale viem tiež, aký je pud sebazáchovy sviňa. Sebaobetovanie nie je jednoduché. Populárne filmy a knihy z neho urobili príliš banálnu záležitosť vlastnú každému správnemu kladnému hrdinovi. Pritom minimálne pochynosti a sebaľútosť by podľa mňa človek obetujúci sa pre záchranu niekoho iného mal zažívať vždy. O to viac, ak tá smrť nemá byť rýchla a milosrdná, ale pomalá a strašná.

P.S.: Zaujalo ma aj, že vo svojom profile píšeš, že sa rád v diskusii pridávaš na stranu, ktorá je v menšine a skúšaš ju obhájiť. Zaujímavé - ja tiež. Hlavne v otázkach náboženstva, ale aj inde, kde vidím, že by to chcelo viac vyvážený stav názorov. Mám menšinové názory - vďaka čomu ma pri diskusiách prevažne cez internet ide občas poraziť. To je cena za "udržiavanie rovnováhy vo svete". :-)

Originálny pohľad. Tento príspevok je pre mozog ako výživné sústo plnej chutí, ktoré dobre padne po všetkých tých lentilkach, čo v poslednom čase prevládajú.

Je to krásna báseň, ale nemožeš dať, že jedna strofa sa rymuje a druhá už nie. Potom to nevyplýva, čitateľovi, ktorý to iba čítal, tak krásne ako tebe.

Pekná báseň aj keď smutná.

No musím ti vyčítať predposlený verš 2 slohy. Krk vypnutý? Vobec sa to tam nehodí. Nemožeš dať do básne len to, čo sa ti tam hodí podľa rýmu , ale predovšetkým to, čo sa tam hodí podľa tvojho srdca. Keď píšeš báseň musíš ju prežiť.

Keď som klikala na tento nadpis, čakala som ďalší dobrý námet na filozofovanie (i keď nie som nadšená z toho, že ste filozofiu vytiahli práve v zápočtovom a predvianočnom týždni, v ktorom si môžem k počítaču odskočiť len kedy-tedy, v schránke sa mi hromadia maily čakajúce na odpoveď, zatiaľčo ja musím tlačiť do hlavy kadejaké divné veci zo skrípt).

No ako tak čítam, zisťujem, že viac ako s filozofiou to má podobnosť s istým fenoménom, ktorý sa tu už raz vyskytol. Raz tu už ktosi písal o akýchsi negatívnych energiách alebo tak nejako - už si to fakt presne nepamätám. Mňa zaujímalo, koľko má negatívna energia joulov. Odpoveď som vtedy nedostala, nuž obávam sa, Oľga, že ani vlnovú dĺžku Svetlého žiarenia sa nedozvieš, hoci aj mňa by veľmi zaujímala.

Ak ale odbočíme od obsahu článku a vrátime sa k fantáziu podnetnému nadpisu, ten ma, dá sa povedať vyprovokoval, aby som aj ja prispela svojou troškou do mlyna.

Rozhodla som sa uverejniť jednu zo svojich (zriedkavých) poviedok, ktorá mala čitateľa donútiť k zamysleniu nad relativitou pojmov dobro a zlo. Poviedka je dlhá a preto ju budem uverejňovať po častiach. Pre pochopenie toho, kde je tá relativita dobra a zla i toho, čo sa vlastne v tom príbehu deje, je pre väčšinu ľudí potrebné prečítať si poviedku úplne celú. Ak by ste ale na pointu prišli už skôr, neprezrádzajte! ;-)

  Dobro a zlo su relatívne pojmy vyplývajúce hlavne z morálnych či etických pravidiel v skupine (pričom nie každý musí nutne aplikovať tie isté pravidlá). Neexistuje dobro bez zla tak isto ako neexistuje zlo bez dobra.

  Takisto neexistuje absolútne dobro ani absolútne zlo. Nie je možné usporiadať veci či činnosti v postupnosti on "najhorších" po "najlepšie". To čo je pre jedného dobré môže byť pre druhého zlé a naopak.

  Bol primitívny človek zlý keď svoje dieťa zhodil zo skaly pretože by ho nedokázal uživiť? Vďaka tomuto činu sa mohol postarať o zvyšok rodiny a priviesť na svet nové dieťa keď sa podmienky znova zlepšia. Pravdepodobne to bolo to najlepšie čo v danej situácii mohol urobiť.

  Na odľahčenie ešte jeden úryvok:

"Na východ od Jüe je země Če-mu. V té zemi, když se narodí první syn, tak ho rozsekají na kusy a sní; prý proto, že to matku učiní více plodnou. Když zemře dedeček, naloží si příbuzní babičku na záda a odnesou ji do pustiny, kde ji zanechají se slovy: 'Není dobré žít se ženou ducha' ... To jsou úřady předepsané postupy a nikdo je neschledáva podivnými. " (Lie-c': Klasická kniha o dokonalé prázdnotě).

Demagógia najvyššieho zrna. Ako sa dá určiť objektívne, čo je dobro, a čo je zlo? Môžeme objektívne povedať, že momentálne je 20 stupňov Celzia. Tým sa objektivita končí. Je to teplo alebo je to zima? Komu ako. 

P.S. Zaujímala by mňa príroda spomínaného vyššieho vesmírneho žiarenia, ktoré akože má zničiť tých zlých. Má to nejakú vlnovú dĺžku?