Ďakujem ti ivka za konštruktívny komentár...

Som si samozrejme vedomá, že chýb rytmus...ale práve ten tam nemal byť...písala som to s pocitom že život nemá rytmus, že to nedáva zmysel, a preto mi prišlo netematické nejak tam silou mocou dávať rými...proste nech to je také ak oto cítim...že občas sa nám zdá že to klape(rým) a občas nie...:)

No a k tomu druhému...tak to je môj extra veľký problém číslo jedna...Snažím sa úž písať trošku neutrálnejšie, uvoľnenejšie a hlavne nie tak okato namierene na jednu určitú osobu, ale píšem keď som smutná a niečo ma trápi(no a tu sa viac hodí niekto ma trápi) vždy sa snažím už naozaj začať všeobecne ale nevydrží mi to...ale taktiež by sa to dalo považovať za niť obsahovú....išla som po ulici a myslela na to ako mi je...našla som prečo a čo ma máta...ale snažím sa všemožne presvedčiť hlavne samu seba že to už nie je jeho/náš problém...

Takže tak, nechcem aby to vyznelo ako prudká argumentácia voči tvojmu dobre mierenému príspevku...len také malé ozrejmenie :) Ešte raz Ďakujem.

  Ok zjavne vnímame samotnú definíciu pojmu "dobro" a "zlo" inak. Z môjho pohľadu ide iba o samotný skutok (niečo sa stane a ja vyhodnotím či to je pre mňa dobré alebo zlé). Z tvojho pohľadu je dôležitá aj príčina skutku (t.j. tá istá vec môže byť dobrá či zlá aj podľa toho či ten čo konal si to uvedomoval). Môj pohľad hodnotí situáciu a Tvoj zas toho kto ju spôsobil.

  Kvantitatívne kritérium má problém aj keď obmedzíš ujmu. Nepríde potom síce k eliminácii menšiny ale stále ostane diskriminácia menšiny (čo asi nie je dobré i keď možno z hľadiska fungovania spoločnosti to je optimálne). Nuž a aj keď budú mať prospech všetci tak tí čo budú mať ten prospech menší budú frflať :-)

Pôsobivá mozaika obrazov, farieb, svetla a tieni, zvukov a citov. Zmätočná koláž, úlomky zrkadla, ktoré sa rozleteli, keď sa tvoj svet rozbil na márne kúsky. Dokonalo prenáša pocit človeka, ktorému práve rozpadol sa jeho život. Krásne. 

Papillon, bola by to krásna báseň, lenže:

1.výčitka : Občas sa rymuje a občas nie a to potom ako keby čitateľa motá, pretože mu to nedáva akýsi rytmus do ucha a predstavu. Čitateľ by si mal báseň, ktorú číta predstavovať, no nie je tam rytmus a predstav prírodu, keď nepočuješ šumenie lístí...

2.výčitka :  Zo začiatku ako keby píšeš všeobecne ľudom, no od A srdce orgán hluchý,... ako keby píšeš o určitom človeku a na konci zase všeobecne a to zase vplýva na tú predstavu. A predstava je to 2 najpoctatnejšia vec v básni.

Súťaženie o zdroje je ale prirodzená vlastnosť každého života. Z tohto pohľadu by bol potom každý život zlý (čo tiež nepopieram). Súťaženie o zdroje je však stále menej zlé, než prosté zabitie, lebo pri ňom dávaš svojmu konkurentovi šancu, aby si našiel obživu niekde inde.

Ak nie je na výber, tak potom konanie človeka nemožno posudzovať ako dobré či zlé. Ale pravdupovediac ma nenapadá taká situácia, v ktorej by človek na výber naozaj nemal. Aj to, že zomrieš ak niečo neurobíš, je možnosť výberu.

Medzi komárom a opilcom je veľký rozdiel. U komára nemôžeš hľadať zlo, lebo nielenže si neuvedomuje, že niekomu škodí, ale tú možnosť uvedomenia ani nikdy nemal. Opilec však tým, že sa opije, dobrovoľne a vedome na chvíľu "odpája" svoje vnímanie dobra a zla. Už to samotné je zlý čin. Zlo je zlom aj vtedy, keď priamo nespravíš škodu (vykopnem sklo výkladu), ale spustíš reťaz udalostí, ktoré v konečnom dôsledku zlo spôsobia (hodím kameň do výkladu, pričom sa tiež môžem sažovať, že to nie ja, ale kameň rozbil sklo).

OK, to kvantitatívne kritérium by si zaslúžilo obsiahlejšiu a presnejšiu štylizáciu - to ako som to napísala, sa hodí len v situácii, kde sa rozhoduje medzi skutkami osožnými pre rôzne veľké skupiny, o újme tam nie je reč. A samozrejme, najväčšie dobro je také, z ktorého majú prospech všetci.

Tak v tomto sa nezhodneme, no ale nevadí :-)

Áno zmysel baviť sa o tom má len ak je prítomná nejaká myseľ (napr. ľudia).

Sinice možno nemusia nič priamo zabíjať to ale neznamená že nesúťažia o zdroje. Teraz neviem či je horšie keď niekoho proste zabiješ alebo ho necháš vyhladovať...

Možnosť výberu nie je podľa mňa nutná. Dobro a zlo môžeš konať i keď nemáš na výber. Je otázne nakoľko by potom mal byť človek braný k zodpovednosti ak žiaden výber nebol. Takisto si nemusí nič uvedomovať. Z môjho pohľadu mi komár robí zle i keď on sám to nevie. Tiež opilec robí zlé veci i keď si to neuvedomuje.

"Dobro je to, z čoho má osoh väčšie množstvo ľudí." - toto je veľmi nebezpečné a vedie k tvrdému potláčaniu menšín. Viď napr. 2.sv.vojna...

Ja zastávam názor, že všeobecné, objektívne či absolútne dobro a zlo pravdepodobne existujú (úplne istá si tým ale nie som, ako ostatne ničím). No pri ich hľadaní narazíme na pár problémov. V prvom rade si myslím, že o dobre a zle má zmysel sa baviť len v spoločnosti ľudí, hypoteticky aj v spoločnosti iných uvedomelých inteligentných bytostí. Hoci i v prírode máme príklady na pohľad jasne definovateľného dobra a zla - napríklad, že sinice sú lepšie organizmy, než mravcožrúty, lebo sinice nepotrebujú pre svoje prežitie nič zabíjať - aj tak nemožno hovoriť o dobre a zle, nakoľko ani sinica, ani mravcožrút nežijú tak ako žijú s vedomím následkov a s možnosťou výberu. Aby sme mohli posúdiť, či bytosť koná dobre alebo zle, musí mať tá bytosť jednak možnosť výberu a jednak si byť vedomá všetkých následkov a dôsledkov svojho rozhodnutia. Čo je náročné zariadiť aj u ľudí. Preto si myslím, že v reáli je získanie úplne čistého dobra či zla asi také ťažké, ako získanie úplne čistej vody - stále bude nejakou okolnosťou "znečistené". Každé ľudské rozhodnutie je zmesou dobra a zla. Ľahšie - aj keď stále zďaleka nie jednoduché - je zistenie, čo z toho v ľudskom konaní prevažuje. Navrhujem kvantitatívne kritérium: Dobro je to, z čoho má osoh väčšie množstvo ľudí.

Dík, že si mi pripomenul, že je čas na ďalšiu časť mojej poviedky o dobre a zle (i keď podľa toho, čo som spomínala vyššie, ide o situáciu, v akej by sa dobro a zlo nemalo posudzovať). :-)

Tejto básni by som dala názov: Krása ukrytá v zle alebo hnuse alebo také niečo :D No názov je len na tebe :)

Je to pekná báseň....nie je to typická vianočná, ale je netypická vianočná a to je tá krása tejto básne :)

hej bola

  Ako sa to... "Pravidlá sú na to aby sa porušovali" :-) Vysvetľuj to ale slovenčinárke pri písaní diktátu...

  S tým čítaním súhlasím... I keď už aj v novinách sem tam naďabím na nejakú chybu.